Viedeň na konci roku
Pohľadom Slováka z viedenského bytu
Darčeky sú rozdané, jedny ponožky si ukoristil aj Major (náš pes), aby si ich v tichosti „rozbalil“ do poslednej nitky. Všetci sa pripravujú na Silvestra. Tento sviatok-nesviatok som sa rozhodol netradične a neignorantsky neprespať, ale zapojiť sa do celosvetového šialenstva – Vítanie Nového roku!
Po všetkých dňoch voľna človek ani nevie, čo je. Piatok je ako nedeľa, lebo voľno už trvá sedem dní. Cesta do Viedne ubehla ako nič. Za domom vyjdeš na diaľnicu, za Bratislavou spomalíš, ale hranicou je len niekoľko nepotrebných budov. Pred domom zídeš z diaľnice a si vo Viedni. Na Slovensku som nechal sneh, alpské Rakúsko mi vo svojom hlavnom meste naservírovalo suchú a pod kožu zaliezajúcu zimu. Len mráz a vietor. Vo Viedni sa nesolí, ľad na chodníkoch po kalužiach s vodou sa zasypáva jemným štrkom. Metro a autobusy chodia podľa cestovného poriadku, v kaviarňach je útulno. Mesto ponúka dostatok výstav a koncertov pre chvíle voľna. Tak, prečo tu nebyť, keď už tretí rok je to mesto, kde je radosť žiť. Ankety beriem aj s úvodzovkami, ale páči sa mi tu. Tak trochu závidím dcére, že tu študuje. A ja by som, len musím zistiť, ako to je s univerzitou tretieho až nekonečného veku...
Hor sa na trh!
V sobotu ráno idem na Naschmarkt. Kým prvá časť „marktu“ je venovaná strave, druhou som len rýchlo preletel s neustálym presviedčaním sa, že peňaženka je ešte stále na svojom mieste.
Syry, salámy, šunky, ovocie, zeleninu a sladkosti dopĺňajú reštaurácie s medzinárodnou kuchyňou a obchodíky s exotickým korením. V indickom som na pokyn dcéry zakúpil basmati ryžu. Bola iná ako z nášho supermarketu. Chutnejšia, šťavnatá a pritom nelepivá. Na budúce kupujem päťkilové vrecko a beriem si domov. Po zmysloch prichádzajú na rad nezmysly. Šibnutím čarovného prútika sa „blšák“ mení na burzu niekde v Targu. Možno aj niekde na Balkáne, ale tam som neburzoval, tak sa len domnievam. Policajti to tu nemajú ľahké...rozlíšiť predávajúceho od žobráka je ťažké..., je dobré mať “bumažku“.
Belvedér a Schönbrunn
Záhrady týchto architektonických skvostov pôsobia v tomto ročnom období neútulne a šedivo. Je lepšie vojsť dnu a pokochať sa interiérom.
Belvedér je barokové sídlo Eugena Savojského, ktorého dediči neskôr palác predali Habsburgovcom a dnes v ňom sídli galéria. Architektom bol Johann Lukas von Hildebrandt. Belvedéry sú dva. Horný a Dolný a medzi nimi je spomínaná záhrada. Horný Belvedér má výbornú umeleckú zbierku s bohatým zastúpením „Jugendstilu a Wiener secession“, kde nechýbajú ani najznámejšie veci populárneho Gustava Klimta. Býval som na „dobrej adrese“, hneď v susednej ulici žil a tvoril tento velikán. Schönbrunn, „Krásna studňa“, bola dlho letnou rezidenciou Habsburgovcov, ktorú si prestavali z loveckého zámočku. V letných mesiacoch v areáli premáva aj vláčik, lebo areál je rozsiahly a patrí k nemu aj viedenská ZOO. Zámok a jeho interiér sú dobrým príkladom života habsburského cisárskeho dvora v období baroka a rokoka.
Shopping
Viedeň obliehajú tisíce návštevníkov aj pre dostatok obchodov svetových značiek. Je ich dosť a aj tie v centre mesta ponúkajú výborné zľavy. Výpredajov je dosť, veď módna sezóna má čoraz kratší interval. Tak nekúp to!
Cestovanie
Metro, autobusy, električky, všetko, čo tvorí MHD, je síce hlavne hromadnou, ale dopravou. Dostanete sa kam potrebujete. Aj keď Viedeň je veľkomesto, vďaka organizácii dopravy, máte pocit, že všade je blízko. Ani našinec nemá pocit, že je to drahé, ale je dobré použiť časové lístky.
Silvester
Krížová cesta silvestrovskými „placmi“ zahŕňala desať zastavení. Od Radnice až po námestie Herberta von Karajana. Všade dominovala zábava a hudba, aj keď pod rôznou taktovkou a s iným zameraním. Myslím, že tých 700.000 návštevníkov dobre splynulo s Viedenčanmi a v meste sa bavilo okolo 2,5 milióna ľudí. Niektorí prišli len pre túto noc. Autobusy z bývalých juhoslovanských republík obliehali v posledný deň roku Museums Quartier, aby s príchodom Nového roku zas odfrčali. Možno aj oni, tak ako ja, si spomenú a oželejú svoje 2 eurá, keď budú piť čaj z oficiálnej silvestrovskej šálky, v ktorej bol pôvodne punč, alebo varené vínko.
Nový rok 2013
Viedeň vôbec nepripomína ten včerajší bublajúci kotol. Ideme s dcérou do Museum Hundertwasser (Kunst Haus Wien) pozrieť na prvý pohľad nezaujímavú, ale nakoniec interesantnú výstavu Foto-Automaten Kunst. Od roku 1928, keď sa v Paríži objavil prvý automat na fotografie, skúšali umelci tento kus samoobslužnej hmoty na pár peňazí povýšiť na umelecký nástroj vyjadrenia sa. Urobili tak Breton, Bunũel, Dalí, Warhol, Ruff, Rainer a Anka s Mirkom.
4 photos, 3 minutes, 2 euros, 1 second – start.
Text a foto: Miroslav Zaťko
Foto: Automat, model 1962
Mini-galéria
