Lyžovačka po rakúsky
Mám dva typy lyžovačiek, „ala selce-čachovo“, keď sa mi v sobotu nechce upratovať, tak zdúchnem ráno z domu ešte, kým moje dievčatá spia. Tri hodiny tam jazdim hore-dolu po svahu, potom ma to prestane baviť, lebo tých variant spustenia sa do údolia, nie je až toľko. Keď dorazia aj spachtoši a na vlek treba stáť v zástupe,
zbalím výstroj a uvoľním miesto na parkovisku krúžiacemu budúcemu lyžiarovi alebo oteckovi, ktorý svoje deti už dávno vypustil na svah a teraz hľadá miesto pre svojho oceľového tátoša. Raz za rok sa vypravím k našim alpským susedom a to je tá pravá „echt“ lyžovačka. Niekoľko dní, niekoľko stredísk, ale jeden hotel s výbornými službami.
Grüss Gott, Sillian!
Ráno si vykopem auto spod snehového závalu, aby som sa vôbec mohol niekam pohnúť. Do Zvolena je všetko biele, ak pôjdem priemerne „šesťdesiatkou“, prídem tam zajtra. Čaká ma necelých osemsto kilometrov cesty, sedemsto po diaľnici a posledných sto dedinkami popod Taury.
Našťastie v Žiari nad Hronom je cesta už len mokrá a odhrnutá, prestáva snežiť a ja môžem priemerku zvýšiť na predpokladaných 100 km/h. V Nitre mizne sneh a v Bratislave je zelená tráva. Za hranicou vykúka slnko. Aké príznačné...
Jedna bezpečnostno-šoférska a kávičkovo-cigaretová zástavka pri Grazi a svižne pokračujem do cieľa cesty. V mestečku Spittal opúšťam diaľnicu a na Lienz pokračujem okreskou. Na kruháči odbočím správne a po štyridsiatich kilometroch skoro miniem Sporthotel Sillian, môj prechodný lyžiarsky domov.
Lyžovanie bez hraníc
Ski hit, je „pas“, ktorý otvára turnikety lyžiarských stredísk v Osttirol a aj ľadovca Mölltaler. Dohromady je to 9 väčších i menších rezortov s približne 350 kilometrami upravovaných zjazdoviek. Lyžoval som v troch a štvrtý Mölltaler, poznám z minulosti. Sillian je poslednou rakúskou dedinkou, potom už je Taliansko a Kronplatz.
Prednosťou Sillianu je slnečné počasie, 55 kilometrov udržiavaných zjazdoviek, rôznej obtiažnosti a obchvat do doliny. Tak lyže, obrazne povedané vyzujete priamo pred hotelom. Gondola vás vyvezie do centra lyžovania v nadmorskej výške cez 2 000 metrov, čo je aj za slnečného počasia zárukou Veľkonočnej lyžovačky, ktorá býva každoročným koncom oficiálnej lyžiarskej sezóny. Tú potom strieda cyklistická a turistická. Takže užívať si krásu Dolomitov môžete celoročne.
Rezort Großglockner má dve časti Matrei a Kals. Lyžovanie je tu spojené, na vrchol vedú lanovky, tak si to môžete skúsiť aj v Matrei aj v Kals. Vrcholová stanica, s fantastickým výhľadom, žiaľ pre mňa len z fotografie, lebo v čase mojej prítomnosti sa tu čerti ženili a husto snežilo.
Útechou tak mi bol fantastický obed v Adler Lounge a pohľad do teplučkého a plápolajúceho krbu. Časť Kals sa dobudováva, bude tam nový hotel a niekoľko apartmánových domov. Do dedinky sa dá zlyžovať od hora až nadol. Na strane Matrei musíte lyžovačku ukončiť hore a dolu sa odviezť na gondole-lanovke. Chýba tu tzv.Talabfahrt.
Radosť zo života
Po lyžovačke je dobré sa odreagovať, oddýchnuť si, vrátiť unaveným svalom ľahkosť. Wellness - slovíčko, ktoré zdomácnelo vo všetkých jazykoch a v slovenčine predstavuje nechať sa láskať vodou.
Sauna veľkosti podhorskej chaty, vonkajší i vnútorný bazén, bylinková sauna, zážitkové sprchovanie, soľné jaskyne, oddych v tirolskej pivničke na vodných posteliach, to je len niekoľko možností ambiciózneho wellness Športhotela Sillian. Hotel je výborné vedený, má domácu atmosféru, ktorá nelezie na city, výbornú kuchyňu a ochotný personál. Takže ste na dovolenke, všetko ako doma a bonusom je 4-hviezdičkový servis.
Počas predĺžených víkendových dní môžete zažiť saunovú šou. Saunamajster predvedie vizuálnu šou, ktorú som ešte nevidel. Na „rozhicované“ kachle lieva aromatizovanú vodu (ja som mal borovicový odór), keď vlhká a horúca aróma ma vyháňa zo sauny, začne šoumen vzduch výriť, až som mal pocit že mi zhoria pľúca. Z pazúrov pekla nás vyslobodil sypaním ľadovej drte, ktorá mi vracia život. Blíži sa finále. Do rúk berie uterákovú zástavu a ešte viac nám vháňa horúci vzduch na ščervenalé telá. Toľko indiánov pokope som v saune ešte nevidel. Keď otvorí dvere sauny, bežím do hotelových záhrad a som vyparujúci sa barokový Kupid.
Večera zložená z niekoľkých chodov, korenená vínkom z hotelovej vinotéky je čerešničkou na torte dovolenkového dňa. Pre deti je v hoteli ako animátor zamestnaný „Häppi Päpi“, akýsi náš „Hlúpy Jano“ a jeho jedinou úlohou je robiť dobrú náladu. Samozrejme, ak si neporadíte sami...
Cestou domov
Odýchnutý, ulyžovaný, vysaunovaný sa vraciam domov. Cesta ubieha, je slnečno aj keď asi osemnásť stupňov pod nulou. Mám slnko aj v duši. Trochu sa mi tam prehupujú ponad slovenské kopce obláčiky návratu, odviazanie Gorily a všednosť dňa, ale verím, že prežité chvíle lyžovačky po rakúsky sú dobrým receptom na nezabudnuteľné zážitky.
Dobré rady
- Dialničná známka – desťdňová - 8€
- Poplatky za benzín od 1,38€ – 1,64€, záleží od vzdialenosti pumpy od diaľnice
- Požičovňa lyžiarskeho výstroja je priamo v údolnej stanici lanovky
- Skipas stojí na päť dní 168€, mládež do 18 rokov lyžuje za polovicu
- Sporthotel Sillian má 7-dňové pobyty s polpenziou / obedňajším snackom / 6-dňovým skipasom / wellness /štart už od 789€
Text a foto: Miroslav Zaťko
Písané pre Dobrodruh.sk
Foto: Sporthotel Sillian
Cestu sprostredkoval: Österreich Werbung a Sporthotel Sillian
Mini-galéria
