Články

Články

Toskánsky zápisník
Veže San Gimignana

Bolo šesť ráno. Snažil som sa vyhnúť rannej dopravnej zápche. Doplnil som radšej dopravnej, aby bolo hneď jasné o akú zápchu ide. Nalodil som sa do Felicitti, ako som premenoval môj cestný koráb a vydal som sa na severozápad. Dozrievajúce strapce viníc lemovali moju cestu. Toskánske usadlosti a pevnosti mi pripomínali krásu tohto kraja.
Spojenie prírody a architektúry po toskánskyJa v meste narodený, v meste žijúci, mal som chuť vystúpiť z auta a zostať tam. Idylická predstava mešťana o romantike vidieckého toskánskeho žitia, nemala ďaleko od sna. Vidiecka vila s masívnym a starodávnym nábytkom doplnená o najnovšie výdobytky techniky. Naľavo od vily niekoľko radov viniča sangiovese, napravo stáročný olivový háj. Pred vilou na priestranstve vysypanom bielymi kamienkami červené Ferrari. Prestal som snívať s otvorenými očami, prechádzal som cez Monteriggioni a bolo sa treba venovať dopravným značkám. Pokračoval som na Poggibonsi, na križovatke pred mestečkom som odbočil vľavo. Pred sebou som mal ešte dvanásť pohodlných kilometrov.San Gimignano - rodové veže Čakal som, kedy sa vynorí známa silueta mesta, v ktorom sa zastavil čas. Auto zavzdychalo, preradil som nižší prevodový stupeň a pridal plyn. Auto sa rozbehlo. Po zdolaní kopca sa krajina roztvorila. Na jednom z pahorkov sa týčili starobylé veže a pod nimi učupené domy mešťanostov. San Gimignano sa vypína 334 metrov nad hladinu mora a kontroluje okolitú krajinu.

Kedysi kláštor, dnes hotel Dejiny mesta siahajú až do etruských čias. Najväčší rozkvet mesta nastáva v stredoveku, Via Francigena prechádzala mestom. V San Gimignane boli umelecké dielne, stavali sa paláce, kostely a kláštory. Od 12. storočia je mesto slobodným. Počiatočný rozmach mesta začali brzdiť neustále boje s biskupmi z Volterry, ale aj interné zvady znepriatelených rodín Ardinghelliovcov a Salvucciovcov. Začatú skazu, podobne ako v Siene, dokončuje mor v roku 1348. Od polovice 14. storočia je aj po nezávislosti, San Gimignano je začlenené pod Florenciu.

To prečo je dnes mesto obliehané turistami z celého sveta sú rodové veže. Zachovalo sa ich 14 z pôvodných 72 a boli svedkami krvavých zrážok nepriateľských rodín guelfov (podporovatelia pápežskej moci) a ghibellinov (podporovali cisársku moc) o rozhodujúci vplyv v meste.

Piazza della Cisterna Zaparkoval som tesne za hradbami na Monte Maggio. Ranná hmla sa ešte povaľovala po viniciach a lenivé kohúty len teraz vydávali prvé ranné povely. Bránou a a ulicou San Giovanni som sa pobral ďalej do mesta. Piazza della Cisterna ešte len ožívala, ale na Piazza Duomo už trhovníci rozbaľovali šiatre - všetko z Ázie a všetko lacné. Radšej som vošiel do katedrály Santa Maria Assunta, ktoré je domácimi prezývaná La Collegiata. Kostol je vyzdobený freskami maliarov sienskej školy, drevené skulptúry sú od Jacopa della Querciu. Na mnohých je zobrazená patrónka mesta svätá Fina, ktorá tu žila pätnásť rokov v polovici 13. storočia. Oproti katedrále stojí Palazzo Podesta, pri ktorom sa vypína 51-metrov vysoká veža Rognosa, ktorú domáci volajú Orologio, tá určovala až do postavenia Palazzo Popolo výšku, ktorú rodové veže nesmeli prerásť.

Piazza Duomo Vyšiel som si do pevnosti Montestaffoli. Z jej múrov je pekný výhľad na mesto a okolie. Úzkou uličkou Vicolo Mainardi som zbehol do severnej časti mesta, kde je menej turistov a viac domorodcov. Na Piazza San Agostino bol tiež trh, ale ten pravý s ovocím, zeleninou, syrmi a rybami. Pomedzi trhovníkov sa naháňali deti, ktoré s talianskou kadenciou okrikovali mamy. Našinec mal pocit, až ak raz zastanú, tak ich zderú z kože. Na Via del Castello, v Múzeu tortúry, je možné sa inšpirovať. Vrátim sa ale späť na námestíčko. Vošiel som do kostolíka San Agostino, bolo tam ticho a prázdno. Mohol som si vychutnať to, prečo som sem prišiel.

Benozzo GozzoliBenozzo Gozzoli, žiak božského Fra Angelica, ktorého kritika neoceňuje ani pre novátorstvo, ani pre novú koncepciu. Svoje umenie dal do služieb znovuzrodeného života. Krása, vyzývavosť, umelecká štylizácia majú v jeho tvorbe miesto. Fresky sú tematicky zasadené v kresťanských dejinách, ale stvárnenie je svetské a spojené s dobou, ktorú žil. Presne pre tieto atribúty je mi dielo Gozzoliho blízke a mám ho rád. Rovnako milujem renesanciu, lebo znovuzrodenie nie je len nádhera umenia, ale aj boj, častokrát krvavý o väčší vplyv. Benozzo Gozzoli cyklom fresiek o sv. Augustínovi vzdal hold tomuto velikánovi kresťanstva, ale stvárnením oslávil život vtedajšej Florencie so všetkou Mediceovskou farebnosťou a krásou, ktorá k nej patrila.

Nabudúce:

Napoleon na Elbe

Text a foto: Miroslav Zaťko
Reprodukcia Gozzoli: internet

Mini-galéria
Spojenie prírody a architektúry po toskánsky San Gimignano - rodové veže Kedysi kláštor, dnes hotel Piazza della Cisterna Piazza Duomo Benozzo Gozzoli
Späť na začiatok stránky