Radosť žiť
laický sprievodca odblokovaním emócií
Či ste si vedomý, alebo aj nie, na vašom názore nezáleží, tok energií je nepretržitý. Prebieha vždy, dokonca aj keď spíte. Neriadite ho, nevelíte mu a tu, ak ste materialista, máte problém. Nevidieť, necítiť, nepočuť, neuchopiť, neochutnať neznamená, že “neni”. Ostatné zmysly ste evolúciou vyradili z činnosti. Zostalo vám torzo, s ktorým teraz šermujete ako gumipuškou pred hlavňou tanku. Ste odvážny, ale ľahko zraniteľný, až smrteľne smiešny. Vidíte, teda ste, počujete, lebo je tma. Cítite, teda neochutnáte. Držíte, lebo chcete mať. Ste spokojný, lebo máte odpovede. Hovoriť vám o čakrách a prúdení energie telom, je ako pozerať reklamu na paracetamol v lete. Ide to úplne mimo záber. No pride jej čas.
Najete sa, lebo ste boli hladný. Pekne to rozhryzjete, vzorovo na kašičku, spustíte do tráviaceho traktu a na ceste zrada. Niekde v polovici je zlý rarášek, šprajcne sa a ste zablokovaný. Bruško je prázdne, jedlo zjedené, ale drieme niekde na odpočívadle cestou k moru, povedané dopravnou terminológiou. Teraz vstupuje do vaších životov reklama, tá cielená, správne načasovaná. Povie, čo treba robiť, aby ste zrušili blokáciu. Nahovoria vám, že ste nafúknutý (nie nafúkaný) a pošlú nám ďašieho raráška, ktorý to za vás vyrieši. Súboj raráškov dopadne predpokladane. Áčko podľahne Béčku. Dobro zvíťazilo, podobne ako v rozprávke a môže sa ísť spať. Dobrú noc! Cez podvedomie sa do vášho sna votrie podvraťácka myšlienka. Ako sa rarášek A dostal do tela? Spomeniete si, že aj včera ste pozerali na nejaké fajné a sýte reklamované jedlo, ktoré keď nezjete, tak vlastne neexistujete. Žeby s jedlom? Otázniky vyskakujú ako, keď jack russel terier chce vidieť, čo je na stole. Tiež ste neverili na raráškov a zrazu sú tu. Keď dôverujete reklame, dôverujte aj svojmu telu, je jedno, ktorému, lebo ich máte viac a vedzte, že nimi prúdi energia. Pre neveriacich, ahojte!
Je celá v oranžovom ako budhistický mních. Spočíva v lotosom sede a volá sa svadhishtana. Vaša emočná čakra. Ak je tok energií nepretržitý a vám nič nepomáha prežiť emočne úplnú radosť zo života, máte problém vy, nie Houston. Reklamu na to, ako vám pristane oranžová a ako sa dostať do lotosa v “búdke na všetko” nehľadajte. Však, čo by ste si bežali kúpiť – pomarančové tielko k “číňanovi”, alebo budete presviedčať svoje bedrá, že to „zfleku“ dáte, lebo vy to chcete? Lotos, symbol čistoty a plodnosti vyrastá v bahne, prerastie vodnou hladinou a na slnku rozkvitne. Všetko má svoju postupnosť. Ako to, že aj keď pijete denne čaj z lotosového kvetu, vaša emočná radosť sa stále nedostavila? Ste zdravý ako repa, nenachladí vás ani zima v lete, ale stále vám niečo chýba. Kríže pobolievajú, ľadvinky štrajkujú. Niekto sa vám prisal a pije z vašej pomarančovej fanty. Erotické vzrušenie zmizne na niekoľko mesiacov do kláštora a začne vám tvrdiť, že ste v celibáte. Fajn. Okolo vás to žije, tancuje, bliká, hrká, natria sa a vy si čítate o zdržanlivosti. Dokonca to posúvate ďalej a tvárite sa, že ste takto šťastný. Večer prídete domov, v hlave ste zrovnaný, ale ten „spytujúci sa“ začne dobiedzať. To sa nedá vydržať, to je proti prírode, je to proti deklarácii ľudských práv. Ste revolucionár, ktorý sa zrodil z diety. Strhnete reťaz z chladničky a dopraje te si „biely sex“. Ráno máte zaveseného morálneho kocúra na chrbáte, chladničku prázdnu a zbierku nabúraných hodnôt. Idete do práce obchvatom, lebo máte pocit, že všetci vás pravidelne míňajúci spoluobčania to vedia, že to máte napísané na čele: “Mojou doménou nie je erotické potešenie, ale nočné vyjedanie chladničiek”.
Áno niekto vám našepkal, ste zvrhlík, o sexe sa nebaví, jedine po tme, hlavne ticho a rýchlo. Potom stretnete „lolobridžidu“ a zistíte, že sex chcete, za dňa, hlučne, dlho a nech sa aj susedia zbláznia. Cmágate sa na ulici, rukou v ruke odkazujete celému svetu, je moja. A keď už nie je, lebo aj také sa stáva, ste bez emócie, bez ducha, bez života. Váš pomaranč sa ocitol v iných rukách. A tu sa opäť dostávate k fante. Je nad slnko jasné, že ste sa stali svedkom, nie Jehovovým, ale hystérie vašej „lolo“, vy tomu samozrejme neveríte. Potom sa dozviete, že stojíte, vlastne nestojíte za nič. Ste pritrúbnutý a ešte jej poprajete nového a lepšieho partnera, ako ste boli vy. Máte pocit, že ste na nej závislý, ale chcete byť morálny a odpúšťajúci ex. No fanty je stále menej. Dokonca ste už za múrmi kláštora.
Ironizujte tiež, aj „lolobridžidy“ starnú a zabúdajú, zabudnete aj vy. Hlavne nezabudnite na tú slamku, aj keď nie je z plastu, lebo tie sú out, musí preč. Vaša fanta bude zase vašou. Potom zistíte, že môžete aj kofolu, aj rajec, i čistú vodu. Bože ten svet je krásny a nik už neumiera smädom.
Text a foto: Miroslav Zaťko
