Bol som opäť na Morave
Moravu teraz skloňujú všetci. Veľká Morava, svätí Cyril a Metod. Okrem pohárikov s lahodným vínkom, dvíhame si aj sebavedomie politickými klamstvami, ktoré vydávame za historické pravdy. Školský dejepis meníme veľkohubými krčmovými frázami, aby sme sa vyliečili z pocitu malosti.Čo nás spája s touto slnkom zaliatou krajinou – mentalita, národopis, víno, Cyril a Metod, spoločná história? Niekoho aj roky strávené na štúdiach, kamaráti, nostalgia, mladosť.
Baťov kanál
Som pripravený stráviť týždeň na lodi. Dobrovoľne sa zmeniť na obojživelníka. Pri zimnom plánovaní som netušil, že budem mať do činenia s ozajstným živlom. O tom až potom.
Baťov kanál nebol vždy rekreačnou tepnou. Jeho história je spojená s lignitom (menej kvalitným hnedým uhlím), ktorý Baťa vozil zo Sudoměřic do Otrokovic. Dnes je kanál obnovený a určený pre rekreačné účely. Je tvorený riekou Moravou, umelo vyhĺbenými kanálmi s haťami a plavebnými komorami.
Hausbót, loď s domčekom, sa stáva mojím prechodným domovom. Vo Veselí nad Moravou okrem prenájmu lode si odbavím povinné školenie mužstva a praktickú ukážku ovládania hausbótu. Počasie nie je letné. Zima, chlad a dážď menia plány dovolenky. Noc som strávil v prístave. Dážď neustáva ani ráno. Hladina Moravy stúpa tak, že v Uherskom Ostrohu nie je možné podplávať most, tak sa idem južným smerom. Majiteľ hausbótu, nás z koryta rieky, ktorá má 5-násobný prietok oproti normálu, preplaví cez Vnorovy do pokojných vôd samotného kanálu. Do Strážnice to už zvládneme aj sami. Mestečko je známe národopisnými slávnosťami, skanzenom a zámkom s parkom. Dobre varia, pravú moravskú kuchyňu, v reštaurácii Flachbart. Plavíme sa ďalej. Do dedinky Petrov, ktorá je známa svojimi vínnymi pivničkami, ktoré tu volajú - plže.
Areál je pamiatkovo chránenou architektonickou rezerváciou, ktorá si od 16. storočia drží svoj štýl s modrobielym dekórom. Jednotliví vinári robia ochutnávky. Doporučujem miestny Sauvignon, ktorý ma inde nepoznaný buket žihľavy. Čo by som nedoporučil je miestny Motorest, ktorý by Pohlreich zavrel asi aj s kuchárom. Jedlá majú ničnehovoriace názvy, ktoré len kryjú vyprážané mäso nevabnej chuti a vzhľadu. Voda a náš hausbót lenivo pokračujú do Sudoměříc, Rohatca a Skalice. Počasie sa nelepší, tak sa otáčame a vraciame sa do Petrova a Strážnice, kde vraciame loď, aby sme tu nemuseli jazdiť hore-dole ako Bludný Holanďan. Ostatné atrakcie, zákutia a pamätihodnosti kanála nám ostali neobjavené – tak niekedy nabudúce.
Luhačovice
Po tom chlade bude náruč kúpeľného mesta najlepším riešením. História Luhačovíc je blízka aj vzdialená. Keď vierozvestcovia priniesli na Veľkú Moravu svoje dary, nebola táto oblasť trvalo osídlená – pohraničie bolo sužované neustálymi vpádmi, situácia sa začala meniť až stabilizáciou územných pomerov. Do 19. storočia tu bola len dedinská zástavba s prevahou pastierskeho a ovocinárskeho zdroja obživy. S postupným objavovaním liečivých prameňov sa začína meniť aj hospodársky ráz krajiny. Náznaky kúpeľníctva sa začínajú objavovať v 18.storočí, aby sa v 19. storočí plne rozvinuli.
V roku 1902 sa začali napĺňať predstavy o modernom kúpeľnom mestečku s charakteristickou architektúrou Dušana Jurkoviča. Dnes sú kúpele doplnené ponukou wellness. Veď, čo si budeme nahovárať, štát preplácanie kúpeľov obmedzil a bohatých samoplátcov je ešte stále málo. Čakáme na tie “švajcdôchodky”.
Väčšina zariadení sa preto začína preorientovávať na krátkodobé wellness “skotačenie”. A tak som sa sem dostal aj ja. Romantická vaňa pre dvoch, masáže, lávové kamene, inhalovanie kyslíka, plávanie v bazéne s protiprúdom. Večere s opojným a už ochutnaným Sauvignonom zo Strážnice. Izby rozmerov, kde sa dá aj žiť, nielen spať. Ceny sa dajú ustáť aj v **** hoteli Ambra.
Kým nové zariadenia prichádzajú s novým komfortom a novými atrakciami a akciami, ostarnuté kúpeľné domy len ťažko hľadajú klientelu. Kupeľné pobyty až tak netiahnu, dôvody sú uverejnené vyššie, a tak sa mnohé začínajú meniť na wellness zariadenia. Kým pre poskytovateľov tento trend nie je veľmi vítaný, pre klientov áno – konkurencia tlačí na ceny smerom dolu.
Pozrieť v Luhačoviciach je čo – prírodu, architektúru. Prežiť je tiež možné – koncerty a divadlá.
Ale čo po predĺženom víkende? Ak nie ste kúpeľný seladón, tak sa hádam aj poberiete domov.
Mohol by som písať aj o kúpeľných oblátkach, ale podľa mňa chutia všade rovnako; o jednotlivých prameňoch – niektoré zrýchlia krok; o vyhorených “tancbúdach” - ale skúste niečo objaviť aj vy. Tak niekedy z Čiech opäť dovidenia.
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
