Írsko
tak trochu intímne
Začnem inde, ako by bolo zvykom, ale cítim to tak. Spomínam si na prednášky profesora Dvořáka z dejín umenia o renesancii, o Toskánsku, o Florencii... to všetko malo zostať v rovine prednášok a túžob. Potom prišiel rozprávky koniec, aj keď ho odzvonili kľúče, nie zvonec. Moja prvá výprava za poznaním smerovala do krajiny renesancie do sveta Masaccia a ďalších „znovuzrodených“.
Filmový strih nás prenesie o pätnásť rokov.
Lúčim sa so synom, ktorý odlieta do krajiny, ktorá bola roky synonymom vysťahovalectva. Paradox. Krajina, ktorá desiatky rokov nevedela poskytnúť obživu vlastným, prichýlila, koľkú už v poradí, vlnu nášho ekonomického alebo politického vysťahovalectva. Taký je prológ k poznaniu krajiny, ktorú som nemusel spoznať, keby...
K láske a poznaniu nevedie vždy priama cesta.
Dublin. Už na schodíkoch z lietadla cítim vlhkosť, ktorá je pre stredoeurópana citeľná. Stretnem sa s ňou ešte mnohokrát, inak mi trávi, prádlo schne tri dni, všetko je vždy a všade zelené. „Doubledeckrom“ sa presuniem do centra na Busaras a cestujem na západný koniec ostrova do mesta Limerick, ktorý sa stal na niekoľko rokov domovom môjho syna. Poskytol mu azyl, prácu, vzdelanie. Všetko, čo márne hľadal vo svojej vlasti.
Západné pobrežie Írska je bránou pre USA nielen na ostrov, ale aj do Európy. Tu okolo letiska v Shannone rozložili svoje aktivity firmy, ktoré pomohli naštartovať ekonomický rozvoj. Ale boli to tie isté firmy, ktoré pre zachovanie svojich ziskov, svoje európske centrály presťahovali inde. (Napríklad Dell do Poľska.)
Pobrežie je členité, ponúka útesy, polostrovy, ostrovy, pláže s jemným pieskom bez davov. Aj keď leto tu býva, je nestále, väčšinou veterné. Skúsiť oceán sa dá, nielen v neopréne a so surfovacou doskou v ruke. Sedieť len tak, dýchať vzduch nasýtený soľou, preháňať sa so šarkanom v ruke, obdivovať drsnú krásu prírody alebo stredovekú tajomnosť histórie.
Môj pohľad na Írsko bude vždy romantický, také som ho zažíval a rád sa tam vždy, keď budem môcť, vrátim. Ďakujem za to svojmu synovi, že mi to sprostredkoval, aj keď jeho „romantika“ mala chuť vydretého a ťažko zarobeného chlebíka.
Otváram knihu o Írsku. Je plná zrúcanín, hradov, zámkov, parkov, štylizovaných záhrad, vidieckej idylky. Nikde nenachádzam zachmúrenú krajinu, nikde nie je upršaný vidiek. Všade a všetko zaliate slnkom. Reklama je reklama, a zelená je nádej...pridám svoj postreh.
Dohromady som strávil v Írsku, počas viacerých pobytov asi dva mesiace. A iba raz som zažil tri po sebe idúce slnečné dni. Ak fotíte, budete sklamaní, tie fotky z kalendárov a kníh sa podarí odfotiť málokomu. Skutočné Írsko je upršané, vyfúkané, cez deň môžete prežiť všetky štyri ročné obdobia, ale aj tak budete fascinovaný jeho drsnou príťažlivosťou. Obľúbil som si tento ostrov, ktorý veľakrát vyhnal svojich synov do sveta, ale nikdy ho neprestali milovať. Tak ako žena dá prednosť mužnosti, pred dobrotou, prídete zažiť, nie užívať si.
Anekdota. Skupina Američanov sa túla krajinou svojich predkov. Autom po diaľnici prechádzajú okolo starobylého-románskeho hradu Bunraty.
„Keby aj u nás tie zábavné parky stavali pri výjazdoch z diaľnice!“, povzdychne si jeden. Súčasťou areálu je aj fiktívna dedinka o živote v Írsku v minulosti, dodávam ako jemné ospravedlnenie pohodlnosti, alebo nevedomosti tohto Američana.
Ľudia. Netrúfam si na na sociologickú štúdiu, ale niekoľko postrehov mám. V uliciach miest nie je výnimkou stretnúť mladé mamičky ovešané reklamnými taškami výrobcov „handričiek“ od výmyslu sveta. Sociálny systém je štedrý a vo štvrtok večer účet doplnený. Čo v piatok? Objav svoj bod „gé“ v slove shopping!
Stávkové kancelárie sú na každom kroku. Tipuje sa aj tu, populárne sú kone, ale pre mňa boli zážitkom preteky chrtov. Íri milujú mužné športy. Rugby sa tu hrá na rôzne spôsoby a v niekoľkých ligách. Pre mňa je to vždy len zober a bež rýchlo, kým ťa súper nedobehne a neožobráči, niekedy nielen o loptu. Desaťtisícové návštevy nie sú výnimkou a klasický futbal tu je len chudobným príbuzným.
Na vidieku sa žije viac s pôdou. Kontinuita nebola prerušená združstevňovaním. Ovečky sa pasú, kravky prežúvajú, kým u nás všetci frflú, ako sa to neoplatí, Íri makajú, rozmýšľajú a hľadajú, akoby sa to dalo. Mlieko, maslo, syry, jogurty nie sú len globálne Danone. Fantastické sú trhy poľnohospodárskych produktov – čerstvá zelenina a ovocie, mliečne výrobky, vyzreté čedary alebo tradičné koláče. Taký carrot cake som si odniesol nielen v srdci, ale ohurujem ním svojich blízkych aj na Slovensku.
Kávová kultúra je americká. Káva sa pije z nádob, v ktorých by v Taliansku varili objemovo asi polievku. Značky a pákové kávovary sú aj tu, ale to je všetko. Kávu si skoro každý berie do ruky a poď ho za povinnosťami. Puby, miesto stretávania sa Írov, sú nielen o Guinnesse a koncotýždňovom sa najeb..., ale aj o muzicírovaní, predčítavaní veršov a večných dišputách o nesmrtelnosti chrústov.
I love you - Ireland!
Text a foto: Miroslav Zaťko
Vyšlo v časopise Voyage november-december 2011
Mini-galéria
