Holandské prázdniny
Part 2
Večer sa ideme najesť. Holandsko je kozmopolitné a tolerantné. Reštaurácie od výmyslu sveta. Len typicky holandskú som nikde nevidel. Nemám preto vedecké zdôvodnenie, len také obyčajné chuťové. Holandské národné jedlo je podusená kapusta, premiešaná s varenými zemiakmi a k tomu udenina vo forme nášho kabanosu. Uznajte, na tomto sa zbohatnúť nedá. Ochutnal som samozrejme aj toto, ale len ako polotovar od Alberta Heijna.
Zasýtilo, ale ťažko vám budem o tom písať ako o lahôdke, dokonca ani neviem aké víno sa k tomu pije, nie som Fedor Malík.
Marek navrhol sushi bar Sumo. Zaplatíš si „povinnú jazdu“ a potom len konzumuješ. Jazda má šesť kôl a všetko, čo vám prinesú musíte zjesť. Inak vás čaká mastná pokuta. Neviem, komu sa to podarilo, ale nabité je tam vždy a bolo tomu tak aj v ten sobotný večer. Tak ideme do Tokyo, zahlásil syn, čo je tiež sushi bar. Vyberáme si z jedálneho lístku len ponuku Basic, ale aj tak je tých položiek v jednotlivých kolách požehnane. Pili sme sladučké slivkové víno, ale hádam sa to môže, však Fedor? Ponúkol nám to sám japonský šéfko.
Určite to nebolo menej štýlové, ako vedľa sediaci nemecký pár, ktorý to prelieval plechovkovým Heinekenom. Za 22,- euro som ani nevyskúšal všetko z obrázkového jedálneho lístku. Nebolo už kam. Cestou domov ešte jedno čapované pivko v bare, kde sa všade válajú šupky z arašidov. Správne je oslobodiť oriešok a šupky zhrnúť na zem...
Lelystad
Je nedeľa, nevesta aj syn majú voľno, tak ideme na výlet do severného Holandska. Zastávka prvá, Lelystad, je taký holandský Pandorf. Papundeklová dedinka na okraji mesta, kde majú svoje shops všetky významné značky s oblečením, obuvou a kozmetikou. Zaujímavé je, že obchody „ala“ bystrická Európa, bratislavská Eurovea...v Holandsku nie sú. Kde sa tí Holanďania chodia klaňať bohu Konzumu, mi nie je jasné? Samozrejme viem, sú v prírode.
Pomodlím sa aj ja, nakúpim darčeky pre blízkych a sebe niečo od Converse a už šviháme cestou, ktorú obklopuje more. Vľavo Markermeer, vpravo Ijsselmeer. Míňame Enkhuizen, pri Hoorn ideme kúsok diaľnicou, ale odbočujeme vpravo smer Alkmaar. Zastávka druhá – veterné mlyny.
Schermer
Nekonečné a večne zahmlené lesy, rašeliniská a močiare so zvlneným rákosím. Keď sa lesy a rákosie rozostúpili, bola tu len voda v podobe jazier v nekonečnej holandskej nížine. Tak nejak by sa dala popísať táto krajina niekedy na začiatku prvého tisícročia nášho letopočtu. Komu by sa chcelo žiť v tejto nehostinnej, zahmlenej a zavodnenej krajine? Stúpajúca morská hladina, vždy a všade prítomný vietor pohlcovali aj to málo z krajiny, ktorá poskytovala skromný život farmárom a rybárom
. A práve z tohto večného boja s vodným živlom o holú existenciu sa zrodila myšlienka – zastaviť more a využiť na to jeho spoluničiteľa – vietor. Od 15. storočia tento boj sa aj s mešími prehrami stáva bojom víťazným.
Začínajú sa stavať mohutné prečerpávacie vodné mlyny, ktoré dokážu za jednu minútu odčerpať až 60 kubíkov vody až do výšky 4 stôp (cca. 1,2 metra) a systém kanálov a stavidiel odvádzal túto vodu preč. V spodnej časti mlyna boli po obvode obytné časti a dym z otvoreného ohniska chránil drevenú konštrukciu pred červotočmi a ich deštrukčnými vplyvmi.
Schermerland mal v čase najväčšej slávy veterných mlynov až 52 zariadení, ktoré vysušovali krajinu na východ od Alkmaaru. V 19. storočí začali veterné mlyny miznúť geometrickým radom. V roku 1928 začali využívať elektrickú energiu aj v Schermer. 
Plachty mlynov sa zastavili aj tu. Našťastie majitelia v nich ostali bývať a tak ich zachránili pred zničením. Z pôvodného čísla zostalo 11 mlynov, ktoré ešte aj v roku 1945, keď bol nedostatok elektrickej energie, si svoju prácu zastali na výbornú. Dnes je to vďaka súkromnému združeniu a štátnej podpore Múzeum, ktoré tvoria tri veterné mlyny, zrekonštruované tak, že si môžu plniť svoju pôvodnú funkciu a vysušovať poldre.
Alkmaar
Eidam ani Gouda nie sú synonymmi slova syr, tak ako je meno mesta Alkmaar. Od apríla do septembra tu nepretržite v piatok predpoludním pobehujú s vahadlami dvojice s najlepšími syrmi Holandska. Dnes je to len atrakcia pre turistov, ale tradícia to je už aspoň štyri storočia. Na námestí pred vážnou budovou sú poukladané bochníky syra a show must go one. 
Alkmaar bol len chudobnou rybárskou dedinkou, ale ako išiel vývoj a poldre sa vysúšali, tak mesto nadobúdalo svoj význam. Z vojenských ťažení je najvýznamnejšie víťazstvo Napoleona proti spojeným britsko-ruským vojskám z roku 1799.
Okrem tradičných múzeí – obrazové, syrové, pivové, má Alkmaar aj jednu zaujímavosť – Volksbadhuis, Kwerenpad 11, čo bola verejná kúpelňa (od 1892), pre všetkých, čo ju nemali doma. Nie, nešlo o verejný dom umne skrytý za kúpele. Dámy a páni mali rozdielne hodiny vstupov.
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
