Mohli ste mať všetko
sudca a obeť v každom z vás
A stvoril si bytosť – človeka, na svoj obraz. Spokojného, aj keď nevedomého, ktorý bol v jednote s vtedajším posvätným poriadkom sveta. Postavil si ho do rajskej záhrady, kochajúc sa svojim obrazom, svojím dielom. V podstate si láska, našou rečou – demokrat, radšej bez prívlastku, lebo hneď sa nám rozrinčia zbrane v mene nejakých očakávaní. Takže späť k láske ... Najprv si svojmu obrazu dal vedomie, zasial si semienko egoizmu, rastlinky, o ktorej my ešte budeme počuť ako nerajsky invazívnej. Potom vôľu a intelekt, asi si sa unáhlil. Rozdelením bytosti na mužský a ženský princíp, dal si nám dialektiku, ktorú si neskôr privlastnili marxisti. Zabudol si ale, že aj keď dobrá vôľa všetko zdolá v spojitosti s intelektom otupí vedomie, „ošiali“ spokojného. Vnesením erotického prvku (figový list) do predstavivosti tejto už rozpoltenej bytosti, ešte viac trieštiš svoj obraz. Neskôr túto teóriu potvrdili všetci rozbíjači atómov. Potom, kde sa vzal, tu sa vzal, v záhradách to tak býva, zjavil sa had. Ovíjal sa nielen okolo stromu ale aj okolo tvojej Evy, lebo teraz už intelekt má meno. Eva nelenila, tiež sa ovinula (sila príkladu) okolo vedomia, teda Adama, nech aj ono má svoje meno. Nebolo to hladom, veď v raji sú blažení a sýti, ale túžbou ovládať. Adam už nevedomky, lebo mal nové velenie, potiahol jablko zo stromu poznania, aj keď to bolo výslovne zakázané. Prvotný hriech sa zmenil na prvotný vzťah. Manipulátor našiel svoju obeť.
Pocit istoty je ako detský balónik, keď ho nadobudnete, hrdo kráčate a balónik s vami. Motúzikom je priviazaný okolo vašej ruky, aby sa nebodaj nevzdialil, neodletel do nadoblačných výšin. Nadobudnutá istota vás nadnáša, je ako z hélia, ale ak si nedáte pozor, ľahko sa vytráca aj z pevných materiálov, ako je vaše hrubé telo.
Máte pocit viny? Nedokážete sa brániť? Nefunguje je vám tráviaca sústava? Teraz už viete, prečo sa hovorí, len sa z toho neposrať … Vedomie seba, vlastnej hodnoty sa nachádza nad bruškom, presne nad pupkom. Byť stredom vemíru tohto sveta, neznamená riadiť „enterprise“, ale žiť v spokojnosti, mať radosť, vedieť sa nahnevať, neniesť vinu sveta, neľutovať sa. Ak čakra solar plexu - manipúra žiari žltou a element ohňa horí, fungujú vám žaludočné orgány, ako črevá, slezina, pečeň. Nefungujúca manipúra je zdrojom viny, vašej preveľkej viny. Odtiaľ je už len skok, aby ste boli obeťou svojho sudcu.
„Si na Instagrame,?“ položil jej jednoduchú otázku.
„Nie“, pripadala si zľahka out.
„Ale to by si mala, môžeš byť v spojení s tým, s tou …“
Nevedela, či chce byť vo vleku, vo vzťahu, alebo načo vlastne sú tieto novodobé hračky na realitu. Only love is real, napadol jej text od sestersko-bratských Corrs. Hľadala a nachádzala. Byť, plynúť, znesvätiť jogovú podložku a vo svetle sviečky premilovať celú noc. Skutočne! Bez pocitu viny. Len byť sebou. Slobodou, ktorá nenarúša vzťahovú integritu kruhu lásky.
Rezignovane vymenila svoj svet, zavrhla svojich priateľov, dobrovoľne sa stala najprv milenkou na povel, manželkou, matkou, kuchárkou, upratovačkou … keď už bolo dielo dokonané … nebola nič a nemala nikoho. Zostal jej len rám. Bez obrazu aj zvuku.
Spoznal ju na sociálnej sieti. Bola tichá a taká zasnívaná. Očarila ho. Mala peknú tvár a dokonalé telo … Komu telefónuje, kam zas ide? Hádam nie takto oblečená?
„Nemala by si toľko telefónovať, veď vieš šetríme …“
„Áno, drahý“.
„Nie, dnes už nikam nepôjdem, treba navariť večeru a učiť sa s deťmi, máš pravdu, prepáč, že som taká sebecká“.
„Som vyzívavá štetka, hneď si tie šaty dám dole, nebudem ti predsa robiť hanbu“.
Konečne bol spokojný, teraz je už len jeho …
Zvykli ste si sadať za počítač, naťahovať čas a vzďalovať sa jeden druhému. Byť nikým, ničím, len „like and hashtag“. Ale tie skutočné príbehy zostávali, snívali ste o všetkom, čo ste mohli mať …
Text a foto: Miroslav Zaťko
