Perla z mušle svetového kultúrneho dedičstva
Cerová vrchovina v svojich lesných porastoch, ktoré sú zväčša tvorené dubovými, hrabovými a bukovými stromami, ukrýva perlu z porfólia UNESCO.
Nie som veľkým milovníkom skanzenov, pre ich umelosť, ktorá sa tvári ako život našich predkov. Niektoré dedinky zapísaním do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva vydýchli posledný krát. Všetko si poplnili, úlohy “odfajkli“ a život z dediny zrazu vymizol. Prišli chalupári. Chalúpky vyšperkovali, okenice pozamykali, políčka nechali úhorom a na perfektne zastrihnutých trávnikoch nechali mestskú stopu. Na Veľkú noc a Vianoce to rozžiaria čínskymi blikačkami, človek nevie, či je v cirkuse, alebo „energetike“ len kolíše sieť. Po sviatkoch všetko zhasne a okenice do ulice ani nemrknú.
Tak som sa opäť nadchol a cestujem obdivovať, čo vytvorili naši predkovia a naši súčasníci umelo zakonzervovali.
Hollókö mám len tak na skok. V Salgótarjáne na tržnici sa posilním pečenými rebrami a dotlačím jaterničkou. Ak to má byť dnes jediný silný zážitok, odchádzam spokojný, sám by som to lepšie neupiekol. V miestnom informačnom stredisku ma čaká Peter Kelecsényi, ktorý nás prevedie dedinkou a jej históriou.
Havraní kameň
Asi tak znie slovenský preklad maďarského mena tejto dedinky. Dedinka má dve časti novú a tú starú UNESCOm chránenú. Stará dedinka má už asi len 40 stálych obyvateľov, ktorí sa živia službami spojenými s cestovným ruchom, alebo typickými remeslami. Sezóna trvá od apríla do októbra. Horná - nová dedinka má asi 400 obyvateľov a žije svoj normálny každodenný vidiecky život, či je zima, či leto, piatok alebo sviatok.
Nad dedinkou sa týči hrad, ktorý ako dedina má svoje meno odvodené od legendy. Veľmi zlý pán susedného hradu uniesol mladé dievča, ktorej pestúnkou bola čarodejnica. Pestúnka-čarodejnica sa spojila s čertom, aby jej pomohol vyslobodiť unesené dievča. Čert oslovil havranov, aby poodnášali kamene z hradu na iný kopec a tak vznikol Hollókö hrad.
Tradície
Kroj je hrdosťou, odlišuje miestnych od nemiestnych. Vychádza z typických prvkov pre túto župu a je jedno, či zo slovenskej alebo maďarskej strany. Mladé slečny majú na sebe aj 15 spodných sukien, už vydaté prišli s vienkom zeleným aj o polovicu spodničiek. Vrch je pre mužov aj ženy spoločný: biela košeľa, vyšívaná vesta a zástera. Chlapi, aby sa odlíšili od lakomých Škótov začali nosiť čierne súkenné nohavice. V ktorom storočí sa tak stalo, anály mlčia.
Slávnosti slúžili na predvedenie sa pred susedovie dievkami a mládencami, alebo pochváliť sa nejakou kúpenou novou zbytočnosťou.
Slávnosti vždy končili nejaké dedinské životné obdobie: pôst, žatvu, oberačku. Cez zimu sa zavreli do chalúp, aby sa vzácne teplo nevyvetrávalo, aby ich na jar opäť otvorili bohatší o nové varešky a korýtka, ak bol dotyčný rezbár, hrnčeky, svietniky, čajníky, ak bol dotyčný hrnčiar. Tých remesiel, je však v dedinke viac a dodnes to tak funguje a môžete sa o tom presvedčiť sami. Radi vás v Hollókö privítajú, nachovajú, ukážu múzeá, povozia po okolí na bicykloch. Ak ste zruční, môžete si utkať koberce alebo vyzdobiť perníky.
Skanzen, ktorý neprestal byť živým organizmom nájdete asi 10 kilometrov južne od mesta Szécsény v Maďarsku.
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
