Letavy
Sú miesta, sú ľudia
Náš život je popretkávaný hľadaním šťastia. Predstavy o šťastí môžu byť rôznorodé až protikladné. Veľakrát vkladáme svoj pocit šťastia do rúk iných. Neuvedomujeme si, že šťastie sme my sami. Možnosť robiť to, čo máme radi, čo nás napĺňa. Tak sa vlastne odmeňujeme. A pocit šťastia je tu. Je to stav vnútorného naplnenia seba a prežívania sveta vôkol.
Pred niekoľkými rokmi, som v jedno júlové popoludnie opúšťal našu hlavnú dedinu, keď mi zazvonil mobil.
„Tu je slanina“, vtipkuje niekto na opačnom konci.
„Tu chlebík a cibuľka“, kontrujem.
„Ale tu je naozaj Slanina, dostal som na vás telefónne číslo. Chcel som sa vás opýtať, či by ste prijali účasť v tábore Letavy ako lektor fotografie“.
To bol môj prvý kontakt s Letavami, trochu bizarný, ale dnes som rád, že som to neodložil ad acta.
Do vzťahu vstupujeme, aj keď netušíme aký bude. Ten ideálny tvoríme. Na Letavy som prišiel ako "táborový" panic. Moja posledná "táborová" skúsenosť bola v Hronci, keď sme ešte boli pripravení: „Budovať a brániť socialistickú vlasť - vždy pripravení!“. Keďže sa mi neušla vysnívaná chatka a ani posteľ - bidlo, tak som domov rodičom napísal list:
„Príďte pre mňa, nemám kde spať…“
Neprišli…tak som sa musel naučiť existovať aj bez prvých očakávaní.
Tábory sú otvoreno-uzavretou komunitou. Otvárajú sa všetkým záujemcom a zatvárajú vo svojom programovom zameraní. V pionierskom tábore sme boli odložení rodičmi, lebo súdruhovia zabudli zladiť pracujúcim matkám dovolenku s prázdninami detí. Do novodobých táborov sa chodí za poznaním. Sú bez rovnošiat, bez rannej vlajky a večerného sčítania „ľudu“. Chodia na ne stredoškoláci, vysokoškoláci, ale aj dospeláci s dušou dieťaťa slobody.
Letavy sú výnimočné - počtom účastníkov, počtom dielní. Je to konglomerát, ktorý menil svoje „letavské“ miesto, lebo sa jednoducho už nevmestil do svojej kože. V súčasnosti prekročil hranicu 300 účastníkov a zdá sa, že už nemá kam rásť. Kapacity Kokavy-Línie sa naplnili. Zabezpečiť ubytovanie a stravu, je už nad možnosti strediska, nevynímajúc, že aj počet dielní je už pre organizátorov na hranici bezproblémového zvládnutia. Na Letavách je zaujímavé, že má viac „staroletavákov“ ako „prvoletavákov“. Kto raz zažil Letavy, už vie, čo bude robiť v auguste nasledujúceho roka. Sú vytrvalci, ktorí lásku prejavujú svojmu lektorovi a dielni roky, ale aj „Letaváci“, ktorí každoročne koketujú s iným umeleckým výrazom a plynule prechádzajú z dielne do dielne.
Po ôsmich rokoch si dovolím tvrdiť, že aj mne sa Letavy vryli pod kožu. Na prvých som sa ešte len testoval, potom rutinérsky machroval, aby som s určitou skepsou uvažoval, či neuvoľniť miesto inému názoru, inému pohľadu na fotografiu. Lenže Letavy sú o priateľstvách, spolupatričnosti a láske. Áno, niektorí si tu našli životných partnerov. A práve tá chuť žiť a tvoriť ma vrátila do hry. Vlani sme vyrobili špeciálny letavský kalendár Od Letáv do Letáv a tohto roku som si trúfol za pomoci oraganizátorov a Silvie, ísť ešte ďalej. Urobiť niečo interaktívne, presahujúce hranice fotografie, aj keď sme boli stále maliarmi svetla. Len v úvode sme sa zmenili na recyklátorov, ktorí dali starým pánskym košeliam novú šancu. Vymysleli sme im nielen nový život, ale aj príbeh. Kým v pondelok sme boli rozprávkarmi, už v utorok sme šili, ako rodení krajčíri. Streda nás vrátila k fotografickému remeslu, aby sme svojím príbehom dali obrazový význam.
Letavy dali mojej práci zmysel. Naučil som sa počúvať a vnímať atmosféru v dielni. Klásť otázky a účastníkov sprevádzať do stanice cieľ. Na záverečnom mítingu sme si povedali, že toto boli najlepšie Letavy. Vytvorili sme pracovno-tvorivý kolektív, ktorý aj keď pracoval na čiastočných úlohách, mal na zreteli celkový úspech. Sám som bol prekvapený tvorivosťou a spontánnosťou účastníkov dielne. Odmenou im bola úspešná záverečná vernisáž.
Priatelia, bolo mi cťou byť „tu a teraz“, byť súčasťou vašej tvorby a letavskej lásky. Kráčali sme vedno cestou porozumenia a vzájomnej úcty - možno týždeň, možno rok a možno navždy.
Text: Miroslav Zaťko
Recyklácia: Silvia Vilčinská „Wylczynska“
Foto: Elen, Terezka, Soňa, Robo, Aďka, Magda, Eva, Aďka 2., Roman, Kajo, Danielka
Mini-galéria
