Jogamatky
alebo mať základ je grunt
Prišlo to, rozhodnutie cvičiť jogu. Riešim kde, s kým a na čom. Jedinú podložku, ktorú poznám je „karimatka“. Znie to exoticky, len krok do kuchyne Orientu, ale som úplne vedľa. Je to len podložka pre kempujúceho, nenavarí, nech sa vyvaľujete aj pri šporáku. Na jogu je tiež nepoužiteľná - hrubá, s tendenciou sa neustále vracať do stočenej - prenosnej polohy. Je mäkká a nestabilná. Presne, čo nepotrebujete, aj keď sa vám to váľa doma. Cvičiť na karimatke je, že ste duchom niekde inde a popierate hlavný benefit jogy - spojiť fyzické telo s dychom. Len byť. Ak vám toto vysvetlenie nestačí, nech sa páči.
Príďte na jogu o pol hodinu skôr. Pätnásť minút budete nacvičovať vystieranie podložky, ktorá má tendenciu byť úsporná a zbalená na výlet. Keď vyriešite jeden problém, pribudne vám druhý, tretí… Zaujmete pozíciu hory, snažíte sa zakoreniť, ale okraje matky-kari chcú ísť na výlet a stočia sa smerom k nohám. Ste jogín, tak sa nedáte zviklať, predkloníte sa a zakročíte do polohy dosky. Podložka je slobodná a pripravená na cesty a vám sa pod čakrou sily vytvoril valec, ktorý z vás urobil uzlík nervov nesily. Kým ostatní pokračujú a zdravia slnko, vy chcete vyzrieť na spurnú karimatku. Prevrátite ju v domnení, že s ňou „vydrbete“. Pes hlavou dole, pod budovaným stredom tela je horizont nejakého pohoria. Môžete si predstavovať dovolenkový raj v Taliansku, Slovinsku, ale aj Nízke a Vysoké Tatry. Výsledkom je, že pozíciu hory končíte zúrivý, či ste na podložke vpredu, tak koniec odchádza do vami zvolenej dovolenkovej lokality, alebo vzadu, tak to ste „v zadku“, aj keď logicky vám to nesedí. Pokoj je preč. Pripomínam vám, že ste jogín. Predýchajte a cvičte. Vaše telo sa krásne prehrialo. Lektorka zahlási zanoženie pravou nohou. Urobíte výmyk vzad, noha letí vysoko, ruky na nestabilnej podložke, aj s poctivo roztiahnutými prstami a s prostredníkom vpred, sa šúchajú do strán. Len na ušetrených peniažkoch záleží, ako rýchlo pristanete na brade. Seriózna joga sa mení na cirkusový výstup klaunov. Rozlúčite sa s karimatkou, poprípade ju rozstriháte, rozrežete a vhodíte medzi plasty - podotýkam, ste kľudný, vyrovnaný a v nejakom športovom supermarkete si kúpite naozajstnú jogovú podložku v cene 10 euro. Akcia! No, nekúpte to!
Tak to je už iná kvalitka. Roluje sa to ako lietajúci koberec z rozprávky zbierky Tisíc a jedna noc. Dnes zahviezdite. Prídete tesne pred jogou, slečinky sú už tam. Rozcvičené, nažhavené, vypasované a pripravené zostať v sebe a so sebou. Potom tam vplávate s eleganciou seladóna a hodíte svoju jogovú podložkou do prvého radu medzi hriešnych „násť“ a pohŕdajúcich „dsať“. Už na prvý pohľad je poznať, že ste tu boli, žiadny stratenec z túry a od ohniska. Ľahnete si, že si užijete šavasánu aj pred hodinou. Ooó, chodidlá mimo podložku a hlava tiež. Ramená lícujú s okrajmi. Chce sa vám zakričať: „Zradááá!“ Ale nedáte na sebe nič poznať. Nie ste predsa jogapanic. Už ste skúsený a nejako to odcvičíte, veď je to podložka na jogu. Máte niečo cez stoosemdesiat a detsky vyzerajúca podložka len asi asi 160. Na šírku možno šesťdesiat. Teraz ľutujete, že ste poctivo pili materské mlieko a chodili do činkárne. Raz ruky, raz nohy mimo podložku. Ak sa chcete rozkročiť, vstupujete do výsostných vôd hihňajúcich sa „násť“. Nebodaj ste prekročili hranice u „dsať“, ste rozštvrtený pohľadom, horším ako samurajský meč. V polohe na chrbáte máte pocit, že tá palubovka nie je úplne rovno položená a že cítite každú spojnicu plávajúcich dosiek. Po desiatich návštevách jogy, je podložka prešúpaná a zrelá na odpis. V duchu si kladiete otázku, má športový obchod detské oddelenie? Už Ford hovoril:
„Nie som taký bohatý, aby…“
Keďže ste boli na joge niekoľkokrát, je predpoklad, že sa ešte zastavíte. Už ste počuli o Krejčíkovi, o Barbore Hu a o iných „teachers of yoga“, certifikovaných, nastajlovaných, označkovaných, ale aj krásne švihnutých. Neskôr sa v rodnom meste stretnete so svojou yogastar, ktorá na turné propaguje svoju knihu a sponzorov. Po docvičení sa losujú vecné ceny. Vám je hneď jasné, že vytiahnu 23-ku, teda vás. Intuícia jogína je istota. Jogaknihu venujete ďalšej v losovanom poradí a domov idete s čím, s podložkou. Síce je z toho istého materiálu ako tá supermarketová, ale uspokojujete sa tvrdením, že táto má nápis YOGA sensation. Radšej ju na jogu nenoste, darček je dar. Držte ju na stene, ako kedysi feudáli gobelín. Večer pred zaspaním sa vám aspoň nemihotajú jogínky v legíňach, ale zaspávate senzačne v „chráme“. Yoga is the best and girls are „šuma-fuk“!
Podarilo sa vám zjednotiť asánu s dychom? Teda to trvalo. Skoro dva roky. Už viete, čo je Manduka - ferrari medzi jogamatkami. Doživotná záruka! Váha päť kilo. Tak tá sa ani nepohne. A odcvičí aj za vás. Na jogu ju nosiť nebudete, lebo jej váha deformuje telo. Tiež si neviete predstaviť akoby ste ju rozšafne hádzali do prvej rady, však viete, medzi tie krás… pardón kolegyne. Bolo by to, ako keď Hrašnová púšťa svoje atletické kladivo mimo bezpečnostnú klietku. Za tie peniaze, čo stála podložka s logom „vyžehlenej“ žabky, ste nútený cvičiť aj doma. Aspoň tak zmierníte pnutie, ktoré váš nákup spôsobil manželke, keď zistila, že tohtoročné Chorvátsko sa jej váľa v obyvačke a vy fučíte na ňom. Doživotie je na furt, na dovolenku môžete aj o rok. A po futbalových majstrovstvách, tam bude tak draho, že si to už ani Rusi nebudú môcť dovoliť. „My sme tu doma“, budú hulákať na prázdnych plážach domorodci.
Späť na jogu. Teda na jogamatku. Po polroku zistíte, že máte záruku navždy, ale kĺže sa na nej. Tak prikúpite, uterák s protikĺzavými hrotmi, vyrobený ekologicky z plastov. Môžete ho prať, ale utierať sa nemôžete, ak nie ste fakír. Špirála je roztočená. A ešte a ešte a ešte…
Po rokoch cvičení a nákupov systémom omyl-omyl, si prečítate, že:
Jogín nie je ten, kto urobí stojku na podložke, ale kto to „ustojí“ v bežnom živote.
A potom, že všetko k vám príde v pravú chvíľu?! Načo máte doma tú zbierku jogamatiek? Keď vaša budúcnosť je tam, von na ulici… ešte šťastie, že mama je len jedna.
Text a foto: Miroslav Zaťko
