Dve jazerá
Obidve sú stepné. Vyznačujú sa plytkosťou, bahnitým dnom a pre Slovákov sú ľahko dostupné. No nebolo to tak vždy... Kým sa naše more nepresťahovalo do Chorvátska, mali sme ho v Maďarsku. Balatón „more“ bez „devizáku“ v kempe pod stanom, alebo v „eROHáckej“ zotavovni na výmenu. Neusiedler See nám bolo roky odopierané, videli sme ho za plotom, ktorí „červenoarmejci“ postavili, aby nám náš raj na zemi neukradol triedny nepriateľ. Potom ten plot odstrihli, napodiv nik nás nevyjedol, nevykradol...naopak to my sme urobili nájazdy – odriekaného chleba najväčší krajec. Našťastie túžby po elektronike sme rýchlo naplnili a začali sme objavovať aj krásy tejto alpskej republiky.
Maďarsko je tradičná destinácia Slovákov. Tých nákupov chtivých aj tých relaxujúcich. Boli sme mu niekoľko rokov neverní, zbalili nás západoeurópske krásky, ale klobása je pre Slováka najlepší zákusok. Maďari koniec-koncov k tej "čabajke" pribalili atraktívny balíček „víno&wellness“ s dobrou cenou a bolo rozhodnuté. Vrátili sme sa, potľapkali, boli aj výčitky, ako to pri náhodných rozchodoch býva, ale dnes je všetko odpustené. Až na ten fórint! Preboha, dokedy ešte? Nie, že by sa nám nepáčil, tie nuly za jednotkou sú sexi. Len to zamieňanie, prepočítavanie... Aké je to krásne smer Viedeň, sadneš na kávu a neriešiš.
Fonyód
Mestečko, ktoré mi pripomína prázdninovú Trnavu môjho detstva, som objavil vďaka fotografii. Tu som zažil najlepší trip svojho života. Žiadne výnimočné scenérie, žiadne fotopointy, ale stretol som človeka, ktorý mi zmenil pohľad na fotografickú tvorbu. Vďaka ti Kati Baricz.
Prízemné domčeky s červenými škridlovými strechami, veľká tržnica, teplo a slnečno. Zdá sa, akoby pokrok išiel všade okolo, len tadeto nie. Možno dobre, možno nie. Boli aj tu pokusy postaviť hotely, apartmány. Spľasnutím európskej bubliny s nehnuteľnosťami, vysublimovali aj podnikavci, po ktorých tu zostali železné skelety nedokončených stavieb. Zmizla aj diskotéka zo sedemdesiatych rokov, asi sa „vytancovala“ a postupne ju obrastajú kríky. Ticho čaká na bozk rozprávkového princa a sníva svoj zábavný sen.
V stredu a v sobotu sa Fonyód zmení na ľudské mravenisko. Do mestečka dorazia farmári z okolia a ponúkajú, čo vypestovali, vyrobili, zavarili. Priživia sa aj burzovníci so všelijakým ázijským dovolenkovo-nedovolenkovým tovarom. Svoju časť trhu tu majú tiež drobnochovatelia, ponúkajúci domácich i exotických maznáčikov. Na svoje si prídu aj zberatelia starožitností. Zrazu je ospalý Fonyód pupkom južného Balatónu. V ostatných dňoch je ruch len na dvoch mestských plážach, ktoré sú upravené a slušne vybavené. Ubytovanie je poväčšine v súkromí, ale vybavením je poznačené zlatým vekom balatónskeho boomu turizmu zo 70. - 80. rokov minulého storočia. Vtedy hlavne obyvatelia socialistického Nemecka „okupovali“ túto rekreačnú oblasť. Mnohým to aj zostalo a na zotrvačník sem stále cestujú. Niektorí prichádzajú už na jar a odlietajú až na jeseň, podobne ako iní sťahovaví vtáci. Žiť v Maďarsku s nemeckým dôchodkom, je lacnejšie ako doma. Bonusom je voda a slnko.
Rakúsko, aj keď nemá more, udáva trend v dovolenkách. Zima samozrejme dominuje nad letom. Ale nie je to nič ekonomicky tragické. po Veľkonočných sviatkoch zariadenie zavrú, vymaľujú, oddýchnu si a sú pripravení na letnú sezónu. Podobne postupujú pred zimou v novembri. V Rakúsku sa preto dá dovolenkovať 10 mesiacov v roku. Čo by za to dali naši prevádzkovatelia ubytovacích zariadení. No nie všetko je len systém. My sme už roky presvedčení, ako perfektne nás "pánbožko" obdaril krásnou krajinou. Len "dépehá", ktorá je v moci samotných ubytovávateľov, reštauratérov, prevádzkovateľov atrakcií, v napojení na štátny systém podpory a propagácie cestovného ruchu, nejak nefunguje. Majiteľ chaty v Tatrách je z Bratislavy. Jeho zamestnanec ho v živote nevidel, ale vždy si na neho spomenie, keď mu na účet nedorazí výplata, tak podobná sociálnej dávke. Kde potom zobrať peniažky, keď nákladová položka život pýta ďalšie. Nekradnúť, zrazu nie je medzi desiatimi prikázaniami. Štát sa tvári, že sme malou - veľkou krajinou medzi svetovými destináciami. Peniaze určené na aktívnu podporu cestovného ruchu rozmení na šoty a reklamný priestor v krajinách na južnej pologuli, spriateleným agentúram a mecenášom straníckeho spolunažívania.
Illmitz
Dedinka s necelou tritisíckou obyvateľov je prístavom milovníkov poznávania. Či sa rozhodnete pre prírodu, cykloturistiku, víno a gastronómiu, alebo kultúru, nebudete sklamaní.
Národný park Seewinkel ponúka lokalitu a ochranu voľne žijúcim vtákom, ktorých tu je viac ako 300 druhov. Cyklotrasy okolo jazera sú výborné, nenáročné a vhodné aj pre rodiny s deťmi. Zavedú vás do mestečiek, k vinárom, alebo do tichých zákutí prírody. Víno je lahodné, osviežujúce a trblietajúce sa. A to tu bola v päťdesiatych rokoch 20. storočia hladová rovina, povedané slovenskou terminológiou. O viniciach tu ani nechyrovali. Kuchyňa je rybami prepečená a prevoňaná. A propos kultúra... tu vládne hudba! Počas prázdninového večera sa preplavíte do Mörbischu a ste kráľom operety. Alebo si hodinku pojazdíte okolo jazera a v prastarom kameňolome pri St. Margarethen zažijete operu ako kráľ, ktorý si hovoril Slnko, s výpravou, ktorá nemá v našich končinách obdobu.
Dvojhodinová jazda na voze ťahanom koníkmi stepou národného parku vám premasíruje všetky zákutia usedeného tela, ale stojí to za to. Keď fúka, buďte pripravení na poriadny chlad. Vínko si môžete ulievať len z fľaše, lebo čo dáte do pohárika – vrátite zemi. Cestou-necestou skontrolujete vinice, somárikov-albínov, nižšiu zver, pokocháte sa kŕdľami všakovakých vtákov a vrátite sa prešťastný do svojho prechodného bydliska. Ubytovanie je poväčšine v súkromí s výbornou vybavenosťou a prístupnou cenou. Na víno tu človek narazí na každom kroku. Ponúkajú ho ubytovávatelia, vinári, vinotéky, reštaurácie, obchody. Je cenovo dostupné a výborné. Tých 200 slnečných dní v ňom vidieť aj cítiť. Schmeckt sehr gut!
Maďarská ponuka stráviť krásne chvíle na južnom Balatóne je individualistickejšia. Napísať do turistickej centrály vo Fonyód mail sa síce dá, ale odpoveď nečakajte. Ponuka ubytovania na internete je zúfalá. Ak sa niekomu dovoláte, počujete ako telefón koluje rodinou, sťa štafetový kolík, kým nezaparkuje u niekoho, kto ovláda nemčinu alebo angličtinu. Okrem domčekov po rodičoch, ktoré ponúkajú dediči na prenájom, nájdete tu moderné penzióny s barokovou výzdobou a neosobným nábytkom v štýle kov–sklo a chlad. Pláže sú upravené s dostatočným gastro zázemím. Ceny sú pre našinca jedlé. Očakával by som viac štýlových reštaurácií. Jedna na okraji mesta sa nájde – csárda, ako z dávnych čias s výbornou kuchyňou a cigánskou hudbou, ale to je kicsit. Fonyód má veľa zelených plôch, kde sa dá relaxovať aj meditovať, vilovú štvrť, kde prázdninovali predsocialistickí podnikatelia. Veľa z nich už novodobí zbohatlíci zrenovovali a teda nenávratne poškodili, ale nájde sa ešte dosť klenotov z čias, keď architektúra bola umením.
Nechcem, aby toto zhrnutie vyznievalo negatívne, lebo také moje skúsenosti ani nie sú. Fonyód a okolie ponúka archaickejší typ dovolenky, založený na individuálnej ponuke, s menším rozsahom služieb, ale s nostalgiou a langošovou príchuťou.
Rakúšanov už roky podozrievam, že turistické atrakcie si vytvárajú, alebo až vyrábajú a to ešte ako na bežiacom páse. Kam sa člověk pozrie, je krásna ľuďmi kultivovaná krajina. Dobrý základ, k tomu výborné služby, do detailov premyslené atrakcie. Váš rekreačný deň má doslova 24 hodín. Od rána do noci je čo objavovať a zažívať. Ubytovávatelia, kultúrne inštitúcie, reštauratéri spájajú svoje sily, aby ponuka pre návštevníkov bola atraktívna aj cenovo výhodná. Ubytujete sa a máte kartu plnú zliav. Cestujete, kúpete sa, navštevujete múzeá. To všetko, lebo ste ich hostia. Viem prečo je Viedeň už tri roky po sebe mestom, kde je radosť žiť. Lenže tá radosť nie je len výsadou hlavného mesta. V Rakúsku je radosť žiť všade. Tam aj kravy majú na oknách muškáty a lajno vonia po bylinkách. Grüẞ Gott!
Text a foto: Miroslav Zaťko
písané pre dobrodruh.sk
Mini-galéria
