Holandské prázdniny
Part 3
Na prázdninách je krásne aj to, že trvajú rôzne dlho. Verneho dva roky, slovenské dva mesiace a moje osem dní. Či krátko alebo dlho, je uhol pohľadu. Pre mňa krátko, pre hostiteľa dlho. Tým nechcem nič konkrétne povedať, starali sa o mňa fantasticky a môžem sa kedykoľvek vrátiť. Ale platí - po dvoch dňoch ryba aj návšteva začínajú smrdieť.
Prázdniny sú o zážitkoch a tých som mal neúrekom. Preto sa aj moje zápisky volajú Holandské prázdniny, lebo som si ich mohol užiť. Program mi pripravili moje „holandské“ deti. Pre mňa zmena aj v tom, že animátor som býval vždy ja. Teraz sa úlohy vymenili. Otec bol na prázdninách a deti boli vedúci. A podobne to začína byť aj v živote. Zemeguľu začínajú riadiť mladší a my starší si začíname užívať „švajčiarske“ dôchodky. Ďakujeme otcom vlasti, všetkým ponovembrovým politikom, že nikdy nemysleli na seba, ale na našu budúcnosť. Deti už vyhnali a nás hádam urobotujú k bezdôchodkovej smrti. Môcť sa v sobotu smiať v mliečnej šou – to je také slovenské. Všetko pekné, čo preživame je už mimo tábor Istoty.
Vo vlaku
Je utorkové, tak trochu depresívne ráno. Ranný rituál s Goyom a potom už len čakám, kedy vstane aj Marek a pôjdeme na sľúbený výlet do Antwerp.
Na bicykloch, v jemnom mrholení, docestujeme na Centraal Station Haag. Problém číslo jedna, projektant cykloparkoviska zjavne nepočítal s našimi dvomi. Parkovisko preteká a bicykle sú všade. Predbehli nás všetci pracujúci Holanďania, smerujúci aj do Amsterdamu, aj tí do Rotterdamu. Tak na nás výletníkov za belgickým pivom a Rubensom ostávajú miesta niekde uprostred tohto cyklobludiska. Večer to snáď bude lepšie, ale hľadanie typu šťuknem alarmom a počkám, kde sa rozsvieti, pri bicykli nehrozí. Sadáme do poschodového vozňa vlaku. Čistota, príjemná hudba, prítomné wifi a informačný panel – rýchlosť, kde sme a kam cestujeme, vonkajšia a vnútorná teplota – mi berú dych. Spomienka na roky strávené so železnicou – československou aj slovenskou – mi vracajú komplex východoeurópana. Ďakujem strane a vláde aj ostatným absolventom Večernej univerzity marxizmu-leninizmu, že môžeme makať pre ich blaho stále a furt.
V Rotterdame selanka končí a presadáme na vlak, ktorý nás má odviezť do Antwerp. Stojíme na chodbičke pri záchodoch. Však nejako tú hodinku ustojím, dávam tým úlisným kapitalistom šancu. Zdá sa, že všetky koľajnice vedú do Antwerp.
V Roosendaal stojíme na stanici, máme meškanie, ktoré rastie z desiatich minút až na necelú hodinu. Už viem, čo stojí za vedecko-socialistickým termínom „relatívny“. Najprv propaganda a potom realita – hlad, bieda, nezamestnanosť. Mal som chodiť na VUML aj ja a nemusel som teraz valiť oči. Je lepšie jazdiť večne v ušmudlanom a meškajúcom vlaku a nemať žiadne očakávania. Potom nebudú ani sklamania. Šedivá je predsa najkrajšia, najlepšia...
Antwerpy
Prichádzame do mesta, ktorému sa hovorí Jeruzalem západu, alebo aj mesto Rubensovo. Prívlastkov má niekoľko a žiadny neklame.
Anvers-Central je nádherná budova železničnej stanice, ktorá je vlastne chrámom vlakov. Aj tých najmodernejších rýchlovlakov. Modliť sa tu dá na štyroch poschodiach. Deti majú ďalšie lákadlo hneď za rohom. ZOO, ktorá je jednou z najstarších nielen na kontinente. Tak mamičky, neváhajte! Veľkých aj malých chlapcov nechajte hneď na stanici a šup hlavnou triedou do víru nákupov. Od apríla je možné očakávať zlacňovanie a belgické hlavné mesto módy môže byť aj vašim. Ak to vaše kreditky ustoja, tak sa poprechádzajte ešte diamantovou štvrťou a nájdite si šperk, ktorým budete nenápadne vydierať svojho mecenáša. Na nervy je najlepšia čokoláda, tá belgická nesklame, či je už v skupenstve tuhom alebo tekutom. Nezabudnite si pár kúskov doniesť aj domov. Budete môcť porovnať. Nie všetko, čo tu predávajú ako belgické pralinky, je naozaj belgické.
Tak a je čas odbremeniť partnera od povinností a pustiť ho na nejaké to miestne pivečko. V každej pivárni ich majú niekoľko desiatok, rôznej farby, chuti a sily. Milé dámy, to čerešňové neurazí ani vás, tak po treťom partnerovom, ho neťahajte hneď za kultúrou. Antwerpy majú síce pol milióna obyvateľov, ale to najdôležitejšie stihnete aj za popoludnie.
Pýchou mesta je určite Grote Markt, námestie obkolesené hradbou cechových a meštianskych domov s typickou štíhlou a presklenou fasádou. Námestie je umelecky dotvorené fontánou s motívom udatného Silvia Braba, ako stína draka, ktorý podobne ako daňový úrad pýtal od lodníkov príliš vysoké poplatky. Kostolov je viac, ale najznámejšie sú Katedrála Panny Márie, ktorá je najväčšou na území Belgicka a aj Holandska. Kostol sv. Pavla je z vonku vyzdobený barokovou Krížovou cestou. Nesmieme zabudnúť na Rubensov dom, ktorý je neodmysliteľne spojený s Antwerpami.
Žil tu, tvoril tu a sú tu na neho patrične hrdí.
Na brehu rieky Schelde je hrad Steen, ktorý dnes slúži ako Múzeum lodnej dopravy.
No, viac sa nám za jeden deň nepodarilo stihnúť. Vrátili sme sa na železničnú stanicu, vlaky do Holandska chodia každú hodinu. Za dve hodiny sme boli späť. Snáď tie bicykle z rána nájdeme...
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
