Exotika s európskym komfortom
Gran Canaria - príbehy, zážitky, návody
Pavlov, malebná juhomoravská dedinka neďaleko Novomlýnskej vodnej nádrže, sa stala mojím štartom na jeden z Kanárskych ostrovov. Letisko tam nehľadajte! Toš, dobré vínko, áno.
Koncom minulého roku som brata pozval na tradičné otváranie pavlovských pivníc. Zlatistý a rubínový mok, výborná nálada, alebo len taká obyčajná bratská spolupatričnosť odštartovali druhý diel bratského tripu. Teraz do vzdialenejšej destinácie, ako bola návšteva vínneho „sklípku“. Hostiteľom bol brat.
Kanárske ostrovy, ležia pri brehoch severozápadnej Afriky, ale keďže je to španielske územie, ste stále v únii. Nepotrebujete víza, exotickú menu a ani všakovaké potvrdenia a očkovania. Dokonca ani cestovnú agentúru alebo kanceláriu. Stačí prípojka na internet, emailová adresa a nejaký počítač. Letenka, prenájom auta, ubytovanie – niekoľko klikov myšou a ostrov Gran Canaria nie je len výsadou bohatých dôchodcov z Nemecka, Škandinávie a Veľkej Británie.
Počasie je vhodné na dovolenku počas celého roku. Minimum daždivých dní, priemerná teplota okolo dvadsiatky. Apríl, máj sú výborné, hostí je minimum, ceny ubytovania zaujímavé a teploty dosahujú už nami požadované úrovne. V tom čase väčšina ľudí myslí na leto na juhu Európy.
Bratislavské letisko spí svoj sen o vlastnej výnimočnosti. Nie je preplnené, fajne klimatizované, letov pár, tak máte čas sledovať aj tabuľu odletov, na ktorej to nekmitá ako na obrazovke výherného automatu. Zase nič!
Vyhľadáme si svoj „gate“ a čakáme na príchod letiskového personálu. Po skúsenostiach s írskym lowcostovým dopravcom sme pripravení. Ostatným nastáva čas váženia a merania. Nie všetky kufríky, batohy a tašky budú vpustené na palubu... tak k lacnej letenke si priplatia drahú batožinu a šup s ňou do podpalubia. Lúčenie býva aj krátke. Niektorí si poplakali, pošomrali, ale našli sa aj nejakí Česi, čo to niesli veľmi zle. A keď ti je zle, najlepšie ti urobí štamprlík.
Im áno, na palube vládla dobrá nálada, nám ostatným suchárom nie, lebo nás niekto prisadol, drgal, hulákal do ucha a chrápal do operadla. Po piatich hodinách letu a varietneho programu sme pristáli na letisku, ktoré sa nachádza niekde uprostred spojovacej diaľnice sever-juh (Las Palmas – Puerto Rico) ostrova Gran Canaria.
V požičovni áut sme nafasovali svoje autíčko a vybrali sa na juh. Ako sme opúšťali bohatší sever, postupne sa strácali veterné elektrárne, priemyselné objekty a popri ceste pribúdali plantáže s banánovníkmi, paradajkami a kaktusmi. So zapadajúcim slnkom schádzame z diaľnice a vstupujeme do nášho prechodného miesta pobytu Puerto Rico. Krajina je skalnatá, bez vegetácie, ale zaliata slnkom.
Ubytujeme sa v objednanom hoteli a ideme na večeru. Vstupenkou je náramok priateľstva „all inclusive“. Námahu cesty spláchneme niekoľkými drinkami v pool bare, povinná prechádzka a šup do postieľky.
Je sobota, užívam si ráno na terase nášho príbytku. Dýcham oceánsky vzduch a kochám sa pohľadom do okolia. Kopce, skaliská a kaskádovité apartmánové hotely.
Dnes ma čaká celodenný výlet do Las Palmas, hlavného mesta ostrova.
Zaparkujeme v podzemnej garáži San Telmo, ktorá sa nachádza pod rovnomenným parkom.
Ozaj, parkovanie je tu riešené veľkoryso aj v tých zapadnutejších dedinkách. Všade je nejaká podzemná veľkokapacitná garáž.
V parku protestujú mládežníci, ale je to pasívny protest. Vyvaľujú sa, kempujú, pofajčievajú. O proteste svedčia len nasprejované heslá na transparentoch zapichnutých v zemi.
Večer v španielskej televízii sledujem inú demonštráciu. V Madride nasratí odborári hrozia vláde i európskej únii, že toho kapitalistického socializmu majú plné zuby.
Tí v parku to majú na saláme, možno aj preto, že tu všetko stojí, ako u nás v čase „dvojkorunového mlieka a štyridsaťhalierových rožkov“, teda nostalgicky. Benzín za euríčko, cigošky polovicu, čo u nás a presso od 0,7 – 1,- euro. Pri nákupoch môžete zjednávať ako na „perzskom trhu“, tak výsledná cena môže byť zaujímavá až atraktívna. Tak nekúp to!?
Imaginárne prepínam na Bratislavu, ktorá pri tretinových platoch a povedzme si aj výkonoch, hlási apatickosť, až zhúlenosť.
Povinná jazda po hodinárstvach končí kúpou vysnívaných švajčiarskych hodiniek. Vraj skoro o polovicu lacnejšie ako na Slovensku, brat je spokojný a môžeme objavovať minulosť mesta.
Secesnú kaviareň Quiosco, Mercado – tržnicu s rybami, syrmi, údeninami, ovocím a zeleninou, Catedral de Santa Ana – hlavný kanársky kostol,
Casa de Colón – koloniálnu stavbu, mapujúcu španielsku svetovládu, Gabinete literario – neoklasicistické divadlo, prvé na Kanárskych ostrovoch. Všetko zabalené v historickej štvrti Vegueta.
Popoludnie si krátime vyvaľovaním na pláži Las Canteras. Je pod mrakom. Oceán sa vlní, ale nie je to žiadny príboj.
Pred návratom na juh sme si ešte naplánovali výlet do hôr. Kľukatou cestičkou, na ktorej pred pádom do rokliny autá chráni polmetrový mantinel, šplháme do mestečka Teror. Vegetácia je zelená, vzduch o poznanie chladnejší a vlhkejší. Sme päťsto metrov nad morom. Toto nie je žiadna teroristická základňa, ako by našepkávala tajnička detskej krížovky. Je to najvýznamnejšie pútnické mesto na ostrove. V roku 1481 sa tu pastierom zjavila Panna Mária. Mesto rýchlo zbohatlo, postavilo väčšiu baziliku a dodnes sa teší priazni návštevníkov.
Večer zo zrkadla na mňa pozerá grilovaný homár. Na pláži bolo pod mrakom, ale slnko tu je podstatne bližšie. Tak tento fakt som podcenil. Ešte sťastie, že „Kanárom“ sa vyhla „komančská“ ideológia, nik mi nepripomína, ako som sa vyfarbil...
Deň tretí. Ráno som odviezol brata do prístavu. Niekto plní foglarovských bobríkov, on svoje sny. Po hodinkách je to rybačka na oceánske tuniaky. Nalodil sa s dvomi Nemcami a skupinkou sendvičmi sa dopujúcich Britov.
Posledné zamávanie, ja sa presúvam do Maspalomas, najväčšej rekreačnej zóny na ostrove. Zaujímajú ma piesočné duny.
Dunas Maspalomas je prírodná rezervácia tvorená 418-timi hektármi piesku, ktorá vznikla naplavením a nafúkaním vápencových zostatkov korálov a lastúr. V najširšej časti majú duny 1,5 kilometra a vy máte pocit, že ste niekde na neďalekej Sahare.
Opriem sa do lehátka, nad telom si roztiahnem slnečník. Som rozhodnutý užiť si kúzelný náramok. Niečo zazvoní a pohoda je fuč. Brat je už v prístave. Asi majú podplalubie preplnené tuniakmi a predčasne sú späť, napadlo mi. V prístave už čakajú na odvoz do hotela ešte bledší Briti, bledší ako zvyčajne. Brat na nich nabonzoval, že po opustení prístavu nedovolene prikrmovali svojimi dávno zjedenými sendvičmi morskú faunu. Týmto odsúdeniahodným spôsobom zrušili rybačku Nemcom aj jedinému suchozemcovi na palube. Je mi jasné, prečo Španieli v minulosti ovládli oceány.
Brata prehovorím na „skotačenie“ pri bazéne, bufet s rybacími špecialitami, zmrzlinou a chutným pivkom, ktoré nelezie do palice.
Podvečer urobíme ešte inšpekciu miestnych pláží. Sú dve: mestská a Amadores, ktorá je viac von z letoviska smerom na západ. Obidve sú čisté so zlatistým pieskom, sprchami, WC a službami.
Puerto Rico je výborné stredisko s asi 40 000 lôžkami, má „naj“ dovolenkovú klímu na ostrove. Málo mrakov, vetra, dažďa. Letovisko sa šplhá vysoko po úbočiach, ale nikam to nie je ďaleko, lebo údolie nie je rozľahlé. Ak niekoho zmoria miestne výstupy a zostupy, je tu dostatok lacných taxíkov. Pre toho, kto sa prišiel na Gran Canariu len rekreovať, som nespoznal lepšiu možnosť. Hotely sú väčšinou apartmánového typu s vybavenými kuchynkami, veľkými terasami a výhľadom na oceán.
Osuškový tip: za päť euro a kauciu desať euro je možné si na recepcii hotela požičať osušku, ktorú si počas pobytu môžete denne meniť. Každé ráno vás čaká voňavá a mäkkučká, nie strvrdnutá a zasolená doska. Ak nie ste kleptoman a notorický obdarovávateľ rodiny hotelovými suvenírmi, na záver vám vrátia kauciu a celý špás vás koštoval len 5 euro. Sánka dolu, Kanárci.
V pondelok ideme na výlet loďou do Puerto de Mogán. O desať tridsať sme v prístave, lebo práve o tomto čase ide loď so zachádzkou do tzv. Dolphin zone. Brat sa včera rýb nedočkal, tak aspoň mne chce dopriať stretnutie s hrdinom detstva – Flipperom. Chlapi spustia motory, dlhoročná skúsenosť z nich robí majstrov kľučiek a sme na šírom oceáne. Zo skrine vytiahnu udice a po bokoch ich ťaháme do kráľovstva delfínov. Hodinka sa minie ako nič a žiadny šantiaci delfín sa neobjavil, loď sa pomaly pripravuje na vplávanie do prístavu. V tom sa naviják rozozvučí a oči rybárov sa rozsvietia. Dva lampáše má aj brácha. Chodí z ľavoboku na pravobok a vzrušene gestikuluje. Trvá desť minút, kým posádka unaví rybu a pomocou háku ju vytiahne na palubu. Meter štyridsať dĺžky, váha cementového vreca.
Ťahám z batohu foťák, bratove oči..., asi použijem blesk na zrovnanie protisvetla.
Podtrhnuté a sčítané, včera rybačka za 60 spojenej európskej meny, výsledok – nula. Dnes linková loď hore-dolu, teda spiatočný, za 10 a rybisko (wa-hu) – sen každého rybára.
Puerto de Mogán je tak trochu v réžii kniežaťa Potemkina, hollywoodskeho režiséra, alebo útesovej Rosamundy. Je to umelé a vyčačkané. Dobre sa to fotí, dobre sa nakupujú suveníry, ale po hodine ste radi, že sa môžete vrátiť späť do života.
Tak pápá a ešte posledné drinky v našom hoteli, večerná pláž, unavená animátorka, ktorú by Habera nepustil ani na casting Superstar. Dobrú noc Puerto Rico, očarilo si ma. Chcem sa sem ešte vrátiť. Nepreskúmal som vnútrozemie a ten oceán treba dýchať aspoň týždeň.
Ranný budíček, presun na letisko, vrátenie auta. Je nás pár, čo sa vraciame do Bratislavy prvým možným spojom. Super, polovica lietadla bude prázdna. Čakáme v letiskovom autobuse, kým prisunú schody a otvoria lietadlo. Už chytáme stredoeurópsky stres a zabúdame na čarovné slovko maňana , alebo ešte lepšie pasado maňana.
V tom pri nás brzdí druhý autobus, je plný. Predsa sa bude lietať aj na stojáka, tomu O Learymu sa to podarilo presadiť... Pretieram si oči - za oknom sa na mňa zubia „naši“ Česi...
Miroslav Zaťko
vyšlo v časopise VOYAGE. júl – august 2011
Mini-galéria
