„Kanárske“ single
Túžba po teple je v našich zemepisných končinách prirodzená. Niektorí to nevydržia už po prvom mesiaci zimy a cestujú do exotiky, osláviť Silvestra na pláži s drinkom v ruke. Druhá vlna milovníkov tepla sa vydáva na cesty a slnečnými lúčmi počas polročných prázdnin. Tieto cesty nie sú až tak bujaré, ako tie koncoročné. Tretia vlna je najslabšia a zahŕňa obdobie veľkonočných sviatkov. Potom nastáva uhorková sezóna exportovaných milovníkov tepla. Lebo aj u nás sa jar začína podobať letu. Pred sezónou sa pomer síl Exotika-Stredomorie začína meniť. Upadá záujem o vzdialené končiny sveta a naša stará dobrá južná Europa preberá žezlo kráľa dovolenkových letných destinácií. Úplna paráda vydať sa k africkým brehom na Kanárske ostrovy, kde už je teplejšie a svetlejšie ako na španielskej pevnine. Ceny „downgradujú“, kým Mediterán „upgraduje“.
„Áno, máme sa ešte radi, ale už spolu nebývame...“
Zrod fenoménu môjho single cestovania zaujímavý nie je, aspoň nie pre Hollywood. Doteraz sa tu nik nezastavil. Ich škoda, napíšem to pre blog.
Opustiť spoločnú domácnosť znie krajšie, ako dostať „kopačky“. Vyjde to ale narovnako. V ulici máte tendenciu vliezť do kanalizácie, lebo oproti ide niekto z vašich spoločných známych, ktorý vám bude klásť uštipačné otázky. Ak ste doteraz šesť rokov úspešne fajčiarsky abstinovali, večer na balkóne hulíte ako Číňan od Žltej rieky. V noci pozeráte reprízy seriálov, lebo spánok trvá od športu po hymnu, na gauči, ktorý ste ukoristili psovi a ten nechápe, prečo nechrápete v spálni. Máte pocit, že tu už bývať nechcete, aby ste každé ráno neboli konfrontovaný otázkou: Stretnem ju-nestretnem ju? A keď stretnem, budem sa tváriť, že ju nevidím, nenávidím, alebo budem žoviálny - nech vidí, o čo prišla. Každý deň ponor do duše s otázkou: Kde sa stala chyba? Tak toto počúvať nebudem a začínam listovať virtuálanym katalógom, kde sa dá žiť celoročne v trenírkach a šlapkách
(v podstate nedbám ani o módu).
Nemecké a rakúske cestovky majú moc aj kvalitu prepraviť vás, ubytovať, nachovať, napojiť a večer poskytnúť program, to všetko zabalené do balíčka all inclusive, poskytnú auto na výlety. No nekúp to! Kúpil som a odletel preč. Single je fenomén našej doby. Všade blízko a k priateľstvu a porozumeniu najďalej.
Gran Canaria vyhriata a rozfúkaná. V požičovni ma čakajú kľúče od žihadla menom Fiat 500. Na juh ostrova je to pohodlná polhodinka diaľnicou. Hotel je pri mori má bazén obklopený palmami. Na recepcii nikoho nenasieram, že som tu už o pol deviatej ráno. Okrúžkujú ma náramkom - máš všetko, čo máme.
„Pane, ak sa pôjdete teraz naraňajkovať, a pol hodinku bude vaša izba prichystaná.“
Jedáleň v triede vysokoškolskej menzy má pre Nemca, zvyknutého na komfort, menej hviezdičiek ako prináša obloha na severnej pologuli, ale výber je skutočne výborný. Po raňajkách sa idem ubytovať. Izba je moderne zariadená, je to klasická „dvojka“ a pre single má manželská posteľ veľkosť letiska, na ktorom môžu pristávať aj návštevy. Spánok bez výčitiek „polovičky“ z môjho chrápania, je balzámom samoty pre unaveného pocestného.
Počet lehátok pri bazéne nik nekonzultoval s obsadenosťou hotela. Preto „ranné vtáčatá“ hrajú hru koľko mám osušiek, toľko lehátok obsadím. Sovy majú smolu, alebo možnosť uloviť si lehátko z pozície dravca. Hra vrcholí druhým nástupom spevavcov (pred obedom), ktorí piskľavým štebotom a mávaním krídelkami dávajú najavo svoje právo ranného zabratia „léna“. Snaha vyhnať dravcov z ležoviska sa zvyčajne končí zhúknutím sovy:
„Ruhe!“, prevráti sa na bok a čaká, kedy vtáčik-letáčik odskacká alebo odletí.
Hotel je výborne situovaný, nachádza sa na brehu oceána. Čudujem sa, že tak málo ľudí sa kúpe v jeho vlnách. Otvorím bránku a vykĺznem na pláž. Piesok je rozpálený, preto kráčam ako priposratý. Šlapky ostali pri lehátku a bazéne. Zrýchlim, lebo piesok sa mení na uhlíky z Vatry zvrchovanosti.
Vrhám sa do chladivých vôd oceánu. Zrazu je predo mnou vlna veľkosti Jánošíka z Terchovej. Môžem byť rád, že to nie je Kristus z Ria. Hrebeň vlny sa našuchorí, spení a viac nevidím...cítim ako ma neviditeľná silá otĺka o dno oceána. Keď sa vynorím som na inej časti pláže a moje plavky drží na brehu asi desťročná Holanďanka. Možnosti sú dve. Vyliezť z vody a tváriť sa, že som sem priplával z nudistickej časti ostrova. Táto možnosť ale skrýva tajničku, ako cez bazén do hotela?
Druhá možnosť je pokúsiť sa vybojovať si zástavu mužnosti späť, lebo teraz sú plavky napichnuté na papek a predstavujú zástavu získanú nepriateľom. Rozmýšľajúc, ako sa nestať pedofilom, prijímam pomoc jej pehavého brata, ktorý zástave vracia funkciu plaviek a nesie mi ich do vody.
„Dankjewel!“, kaličím mu rodný jazyk.
Zdvihnem svoj zrak vyššie, už sa tak nehanbím, na stožiari sa trepoce červená vlajka. Tak to asi nebude Fidelova Zátoka divokých svíň. A mne je jasnejšie, prečo nik nebol vo vode.
Na obed sa mením na starého morského vlka, niežeby som smrdel tabakom a rybacinou, ale na obed si dávam všetko, čo ráno vylovili z oceána. Začínam sardinkami, pochutím si na paelle z morských živočíchov a zakončím to plátkom grilovanej červenej alebo bielej ryby. Koláč „rybička“ ešte nik nevymyslel. Škoda.
Popoludní sadám do auta a veziem sa za dobrodružstvom do vnútrozemia. Cieľom môjho výletu je Mogán. Cesta na juh ostrova sa prudko odkláňa od oceána smerom do hôr vnútrozemia. Skaliská sa menia na úrodné políčka tabaku, avokáda a kanárskych minibanánov. Molino de Vieneto– veterný mlyn je jednou z mála obnovených typických stavieb Kanárskych ostrov. Dnes sú poväčšine nahradené vysokými stožiarmi s veternou elektrárňou, našincovi tak dobre známe z cesty Bratislava – Viedeň. Na námestí v Mogán je detská fiesta. Kompresor sa zmenil na obrovský bublifuk, ktorý vyrába bubliny veľkosti teplovzdušného balóna. Niektorí detskí odvážlivci vstupujú do obrovských mydlových bublín pripravení odletieť do hôr Pajonales. Ale o tom neskôr. Vraciam sa cez Puerto de Mogán do hotela užiť si svoj náramok blahobytu. Je to taká prispatá rekreačná osada v štýle talianských Benátok, podobá sa skôr na kulisy pre romantický film.
Po večeri si sadám na terasu s namiešaným drinkom a počúvam miestneho animátora, ktorý na klávesách vyrába celý orchester a spieva všetky letné hity. Prierez Jemných melódií, Európy 2, Fun rádia a rádia Expres. Musím to spláchnuť ďalším drinkom. Ešteže ich miešajú z takých slabších destilátov, inak by ma zmohli ešte viac ako tá hudba. Dohasinajúca cigareta Cohiba mi velí dobrú noc a ja pristávam na letisku „double bed“.
Celodenný výlet ostrovom je dobrodružstvo v čase aj priestore. Diaľnicou uháňam na sever, tesne pred Las Palmas odbočujem smerom na Arucas. Tretie najväčšie mesto na ostrove je domovom kanárskeho rumu – Arehucas, meno má po historickej osade, ktorá tu kedysi bola.
Mesto má kostol rozmerov katedrály, je postavený z čadiča a vyzerá dosť ponuro. Jeho gotika je len hrou, pohľad zblízka všetko prezradí, tak pred slovo gotika si pripíšte ešte predponu „neo“.
Pokračujem po úzkych a krútiacich sa cestičkách niekoľko kilometrov do Firgas. Aj keď táto dedinka, je asi desaťkrát menšia ako Arucas predsa len je vyhľadávenejšia. Má výbornú minerálnu vodu a stredom dedinky preteká voda umelými kaskádami, lemovaná keramickými lavičkami a obrazmi, ktoré zobrazujú pamätihodnosti ostrova.
Ešte niekoľko kilometrov do údolia a potom už len serpentíny do nadmorskej výšky tisíc metrov a predo mnou je mestečko rozprestierajúce sa na niekoľkých plošinách vysoko nad roklinou – Tejeda. Mesto je aj základným táborom pre všetkých, ktorý chcú výjsť na posvätnú horu-skalisko Roque Nublo alebo Roque Bentayga. Krajina tu pripomína národný park Utah okolo Monument Valley.
Cesta späť na juh ostrova je dobrodružná. Šírka cesty je veľkosti cyklistického chodníka, pred každou zákrutou je lepšie si zatrúbiť, lebo za skalu nie je vidieť. Zvodidlá sú z dreva, zachrániť-nezachránia, v podstate len vyznačujú, kde začína prudký zraz dolu. S klesajúcou nadmorskou výškou mi zalieha v ušiach. Zo zjazdu hôr Pajonales si odfúknem až v mestečku Mogán.
Palmitos park je vyhľadávaným cieľom rodín s deťmi, ale zabavia sa aj singles. Vybudovaný je v prírode údolia, ktoré lemujú vysoko týčiace sa skaly. Pripadáte si ako niekde v Andách.
V parku je rozmanitosť hlavný pojem. Najdete tu exotické zvieratá, ešte exotickejšie kvety, nasmejete sa pri show s delfínmi a papagájmi. Dych vyrážajúce sú ukážky práce ornitológov s dravými vtákmi.
Ani sa nenazdáte a deň je preč.
Čaká ma ešte západ ostrova, ale viete čo? Nechám to na budúce. Tretia návšteva ostrova Gran Canaria môže byť zaujímavá aj vo dvojici.
Text a foto: Miroslav Zaťko
písané pre: dobrodruh.sk
Mini-galéria
