…ako mladý do Nemecka
(s aplikáciou Youth HotSpot - to nikdy nebolo jednoduchšie)
Prišiel email, rakúska pobočka Germany travel sonduje, kto by zo slovenských novinárov, píšucích o cestovaní, mohol túto aplikáciu vyskúšať “online”? Napísali mi ako redaktorovi, dnes už neexistujúceho časopisu Voyage. Naše Slovensko bude asi len v strede Európy - nie v strede záujmu. No predsa nejaký záujem tu bude. Aj Slováci môžu meniť svoje cestovateľské návyky a vycestovať inam, nielen na juh za slnkom. Vidieť niečo zaujímavé, zažiť nočný život, nakúpiť, ochutnať, vyblázniť sa. Uvidíme, povedal slepý…
Pred cestou
Pozorujem svoju tvár v zrkadle. Melír čiernych vlasov v šedivej pustatine. Áno, pustatina je výborný termín pre zvyšok vlasov, ktoré mi ešte zostali. Z obočia mi vyhukujú, kde-tu, prehistorické chlpy - iné svojou hrúbkou a dĺžkou. Pravdu má asi Darwin, niečo z tej opice zostalo aj mne. Idem radšej do skrine a balím si batoh a k fotoaparátu aj mikinu s kapucou, pár tričiek s nápismi, na oblečenie džínsy tenké ako slim-cigaretky a na nohy “conversky”. Takto mlado vystrojený sa procedúrujem po móle odbavovacej haly viedenského letiska Schwechat. Ulli ma spoznala, aj keď sa v mailoch niekoľkokrát opýtala, či som si stiahol aplikáciu do mobilu. Asi mi neverila. Kto by aj veril dedkovi, že si ráno zobral liek, keď si nepamätá s kým prežil svojich najkrajších štyridsať rokov. Fotka z webu, dátum narodenia zo súpisky novinárov cestujúcich do Nemecka z celého sveta - predsa neklamú. “Conversky” a mikina nezakryjú všetko, ale keď som jej spomenul, že budem na ceste používať iPad, tak sa upokojila.
Trasiem si rukou s Danielou, ktorá je ďalšou členkou nášho rakúsko-slovenského teamu za poznávaním Nemecka pre mladých.
Hamburg
Ešte pred cestou som bol oboznámený, že budeme bývať v mládežníckych hosteloch, ale komfort jednoposteľovej hotelovej izby bude zabezpečený. Aj preto som nepochopil tie dve čierne limuzíny pred hamburgským letiskom. Túto cestu asi sponzoruje Mercedes, alebo si hostelová sieť A&O hýčka svojich klientov? Keď som ja bol mladý, vozil nás autobus Karosa, lietadlo som videl na obrázku a sľubovali nám svetlé zajtrajšky. “Zaplaťpánboh”, že som si to mohol vyskúšať aspoň ako “mladý” v pokročilom veku.
Sedíme v hamburgskej reštaurácii Block Bräu. Je nás desať - tri Rakúšanky, dve Poľky, dve Číňanky, dvaja Austrálčania a ja zo Slovenska. Všetci komunikujú plynulo anglicky a bavia sa. Austrálčania sú vysmiati, Číňanky bez mimiky, Poľky predvádzajú svoju mladosť a Rakušanky si vystačia aj sami. Predstavte si to, v Nemecku a komunikačný jazyk infocesty je angličtina. Bolo to aj v propozíciách, ale však v Nemecku po nemecky, rozmýšľam po slovensky. Hrám introverta s autistickými sklonmi. Nepomáha, všetci sa mi prihovárajú a chcú si vymieňať vizitky. Tak naveľa opúšťam svoju rolu starca nad vecou a komunikujem. Yes, no, very easy and slowly. Som taký zblbnutý, že aj nemecky som zabudol a ruština je neexistjúcou prehistóriou. “Kua”, čo nás to v škole naučili. Hlavne, že z marxizmu -leninizmu mám na vysvedčení chválitebný. Moja chvíľa má však ešte len prísť.
Suniem sa po úzkych schodoch do baru. Molotow muss bleiben! Tento kultový klub na známej ulici Reeperbahn musí zostať. Tak ako ráno výjde slnko, tak večer do tohto baru zapadnú desiatky mladých, aby objavili nové “rockstars”. Bar je symbolom inej kultúry, tej ktorá sa už pätnásť rokov snaží zmeniť vedomie, že to tu nie je len o predajnej láske. Za Molotowom by išli ďalšie kluby, lebo sú ušmudlané, páchnuce pivom a trávou. Developeri už číhajú za rohom. Kov sklo, sterilita vo vzhľade aj v programe. Dieter Bohlen und Mitgliedern sind vorbereiten. Gute Nacht Music!
Hannover
Sedím na terase reštaurácie “6 Sinne Skybar&Restaurant” a zo šiesteho poschodia si vychutnávam hru svetla zapadajúceho slnka ponad kostolné veže mesta. S Rieslingom v ruke to nemá chybu. Ešte niekomu šepkať do uška nežné lichôtky. Jens do mňa hustí informácie o meste, je z Germany travel a má to v popise práce, no mne je to fuk. Omámený chuťou vína a očarený hrou svetla meliem: Ja, Ja, Ja Jens. Dám si whisky ako “šláftrunk” a taxíkom idem spať ako mladý do ubytovne. Spomienka na sparťanské internátne izby nemá ďaleko k pravde.
Ráno vstávam ako starý, všetci mládežníci z našej “youth group” ešte spia. Zistenie ďalšie, oblečený-neoblečený, jazykovo zdatný-nezdatný, spím len ako dedo päť hodín denne - hocikedy, hocikde a ešte aj na etapy. Ja sedím už v mikrobuse a ostatných musia nakladať, ešte spia. Sú naozaj mladí.
Pred radnicou nás čakajú velo-taxíky aj s vodičmi. My sa vezieme po 4,2 kilometrovej “red line” a Nemci ťahajú najťažšie prevody (podobne ako v EÚ).
Všetky pamätihodnosti mesta máme na dotyk od a po Zet. Architektúrou počínajúc a ZOO končiac.
Presun vlakom do Berlína. Vlaky sú čisté, ale meškajú pravidelne. Niečo sa už naučili aj oni od nás. Aspoň v niečom nie je rozdiel medzi West und Ost Europa. Dobiehame ich alebo oni nás?
Berlín
Symbol rozdelenia sveta, národa, rodiny, lásky a priateľstva. Ale aj symbol viery a znovuzrodenia.
Pamätám si toto mesto ešte z gymnaziálnych čias, keď sme ako študenti nemčiny boli na poznávacom zájazde po bývalej NDR. V Berlíne sme si pozreli slávny Friedrichstadtpalast, centrum socialistickej kultúry a umenia so “socrockovými” Puhdys a dlhonohým baletom, ktorý tak radi trápne interpretovali v Televarieté. Nevynechali sme ani Alexanderplatz a štíhlu televíznu vežu s kaviarňou, ktorá v hodinovom intervale ponúkala panorámu mesta. Dole pod nami odtiene šedej a za Brandenburgskou bránou svetelná show reklám. Tam niekde sa chystali tí zlí Nemci zničiť tých dobrých. Našťastie sa táto pomätená moskovská vízia nezrealizovala. Súdruhovia, ktorí včera zjedli, čo mali na zajtra, kapitulovali a obetovali svoje internacionálne idey a na piedestál položili osobný prospech a mamon.
Kráčame rekonštruovaným ulicami, obdivujeme znovu zjednotené mesto. Austrálčania zmiznú v obchode s tovarom z bývalej NDR. Ako Jens trefne poznamená, čo stálo dve východonemecké marky, teraz kúpite za dvadsať spojených európskych dukátov. Nemorálny biznis, aspoň podľa mňa, čo som musel žiť tú dobu za socialistickým plotom. Večne usmievaví Austrálčania vychádzajú z obchodu ovešaný tovarom, ktorý prinesú svojim blízkym ako suveníry. Vždy je to uhol pohľadu.
Pozeráme na pamiatky rozdeleného mesta. Veža so strielňami, ako v base, štrbinou v múre hladíme na slobodu, na fotografie obetí zabitých na úteku, na železnú oponu, na graffiti nasprejované na zvyšku berlínskeho múru. Vášnivý bozk dvoch súdruhov. Všetci z nášho mladého kolektívu triafajú vedľa.
Moja chvíľa prišla…pietnym hlasom vyslovím mená Brežnev - Honecker.
Ako mladý som odchádzal, mladý som sa vrátil - dobehla ma vlastná minulosť.
Cestu zorganizovala: DZT – www.germany.travel
App: Youth HotSpot – www.germany.travel/youth
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
