Slovenská Malta
Štyri dohody po slovensky
Jar sa niekedy nevydarí. Odvážne tvrdenie. Priebeh jari nekorešponduje vždy s našimi predstavami a je úplne mimo naše očakávania. Má byť slnečná, teplá tak akurát, veď príde ešte leto, s predlžujúcimi sa dňami. Kde ju nájsť, keď v naších končinách ešte "duchnu" natriasa Giulietta Masina a Jakubisko hľadá (medzitým našiel) peniaze na pokračovanie nepokračovateľného.
Mal to byť výlet ako každý iný. Bezstarostný, veselý, šťastný, frivolný, oslobodzujúci.
Malta, malý ostrov v Stredozemnom mori. Zmes Európy, Afriky, Orientu, rytierskej dvornej etikety, Napoleonského despotizmu, britského kolonializmu. Všetci tu zanechali svoju „pečiatku“ - stavby, typické jedlá, spôsob života.
Slovo je vyjadrením myšlienky, ktorého zhmotnením je skutok. Od myšlienky teda je len krok k činu. Aký to bude čin - záleží od nášho myslenia…
Letíme na Maltu! Tak v tejto zostave ešte nikdy a nikde. Generačná „výpoveď“, v zastúpení „mali sme pravdu, máme pravdu a budeme mať pravdu“. Áno, zloženie: Rezignovaný, Riaditeľ, Všetkovedelko a Pokojsvätý. Prezývky, ktoré zakrývajú identitu, ale sú charakteristické pre náš spôsob uchopenia života. Skrývame sa za slová, ale činy nás aj tak prezradia.
Malta je najmenšia krajina Európskej únie, ale hustotou obyvateľstva na kilometer štvorcový patrí k najväčším. To, že Malta bola dlho britskou kolóniou, z nej robí vyhľadávanú destináciu - angličtina - no problem, nielen pre cudzincov, ale aj študentov. Ak túžite po „božskom kľude“, na ostrov necestujte. Malta, ale nie je len jeden ostrov, lebo k republike, patrí ešte ďalších päť (tri obývané - Malta, Gozo, Comino, tri neobývané - Cominotto, Filfla a St. Paul's Island). Klimatické podmienky sú mierne s vlhkejším zimným obdobím a suchým letom. Najlepšou voľbou na návštevu Malty je medziobdobie jar-leto. Najmenej turistov stretneme po zime.
Hlavné mesto Valletta
Pristáli sme večer. Cesta do hotela v časti Sliema prebehla podľa očakávaní - jazda autobusom po „britsky“ vľavo, s temperamentom šoféra z Orientu. Vytrúbení, vyheganí vstupujeme do hotelovej haly - trochu imperiálnej noblesy, ešte viac vôní bazáru. Fľaštička vína na dobrú noc.
Namasté Malta! Rannú jógu odcvičím na hotelovej streche v spoločnosti britských dôchodcov, ktorým voda v hotelovom bazéne nie je ani trochu studená, aj keď môj barometer vykazoval arktické hodnoty. Sprcha, raňajky a trajekt Sliema - Valletta. Porušujeme doporučenie bedekra „Top 10“ o atrakciách „A Day in Valletta“, aby sme na zástavke stopli starodávny autobus. Vstupom Malty do Európskej únie, skončilo aj dobrodružstvo týchto „hipisákov“ autobusovej dopravy. Zo Sliemy do Valletty ideme trajektom. Je to najkratšia cesta a myslím, že aj najrýchlejšia. Vystúpame úzkymi uličkami a sme na miestnom korze - ulica Republiky. Tepúce srdce Valletty. Húfy z jedného konca na druhý. Obchodíky tu má väčšina svetových značiek, len sú veľkosti „koloniálu“ kdesi u nás na vidieku.
Treba vidieť: St John’s Co-Cathedral, katedrálny kostol johanitov, ktorý je tak vyzdobený, že tam už neumiestnite ani jednu tabuľku alebo erb. Noví hrdinovia sa budú musieť spoľahnúť na miestny "bulvár". V katedrálnom múzeu sú uložené obrazy, ktoré boli súčasťou výzdoby kostola. Najznámejší je Sťatie sv. Jána Krstiteľa od Caravaggia, maliara s osudom večného utečenca. Jeho prchká povaha mu nedovoľovala usadiť sa nikde natrvalo. Vždy bol bežec pred spravodlivosťou. Ani na Malte tomu nebolo inak. Aj keď vstúpil medzi maltézskych rytierov, o pol roka to už nebola pravda. Opäť bol utečenec pred spravodlivosťou a pomstou. Ale na ostrove prežil svoje vrcholné umelecké obdobie.
Upper Barrakka Gardens - veľmi interesantné spojenie architektúry a záhradníctva. Záhrady tvoria miesto oddychu a prírodnej klimatizácie vo vyhni úzkych uličiek. Neviem si ale predstaviť, až sa sem vyberie viac turistov a zopár domorodcov, záhrady budú praskať vo švíkoch. Ale, čo je malé, to je milé.
Caffe Cordina najznámejšia kaviareň Valletty. Je to taká povinná zastávka každého prvonávštevníka mesta. Podnik ponúka aj stravu a vynikajúce „dolce“, taliansky sladké zákusky. Zariadenie je vedené a udržiavané v retroštýle, keď spoločnosť bola ešte kaviarenská a nie instagramová.
Grand Master’s Palace je bývalé sídlo veľkého majstra rádu johanitov. V súčasnosti toto múzeum ponúka k nahliadnutiu reprezentačné priestory Maltskej republiky, rytiersku zbrojnicu, sériu veľkoformátových plátien, zobrazujúcich slávnu históriu obliehania ostrova tureckým vojskom v roku 1565. Zbierka gobelínov bola pôvodne určená pre francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ale skončili na Malte. Či sa mu nepáčili, alebo bol práve „švorc“ som sa nedozvedel.
V nedeľu na trh
Myslel som si, že siedmy deň Malťania svätia. Nebolo to tak. V nedeľu sa v Marsaxlokk konajú tradičné trhy. Mestečko je domovom rybárov, ktorí brázdia vody zálivu na pestrofarebných loďkách. Každá je vyzdobená huncútskym okom, ktoré mrká v nádeji, že si ju všimneš. Sú žensky šarmantné. Trh je klasicky južanský. Okrem rýb a darov mora tu má zastúpenie zelenina, ovocie a všetko za euro alebo viac, čo vyprodukovali v Číne. Do Marsaxlokk sme cestovali autobusom. Na Malte je to častokrát lotéria. Máme meškanie, tak nezastavujeme, alebo spoj vynechá úplne. Potom na zastávkach vypukne chaos a nové študovanie cestovného neporiadku. Niekedy sa stane, že sa presúvame na inú zastávku v domnení, že autobus pôjde z nej. Chaos na pokračovanie.
Ešte jedna udalosť sa spája s miestnymi pobrežnými vodami. Konala sa tu schôdzka Bush - Gorbačov, ktorá v decembri 1989 oznámila svetu koniec studenej vojny.
Všetko vyslovené, akokoľvek vyzerá osobné a dotýkajúce sa, nie je osobné. Sú to len slová niekoho, kto interpretuje svoju pravdu, aj keď smerovanú k nám. Je len na nás, či svojmu egu dovolíme, aby nás neosobné nahlodalo v našom vlastnom vnútri.
Podvečer ideme v Slieme na večeru. Keďže zastúpenie je rôzne, tak aj nároky sú všelijaké, okrem - dobre sa najesť. Riaditeľ, zvyknutý všetko riadiť a podriadiť, vyberá po krátkej prechádzke „pasta“ reštauráciu. Ešte nám ani poriadne nepristali v rukách jedálne lístky a už selanka končí. Všetkovedelko rozhodol, že tu varia z priemyselne vyrobených cestovín… v zmysle svojho mena rezignovane odkráčam von, nadýchať sa redšieho vzduchu, lebo vo vnútri to hustne. Kráčame ešte dvadsať minút opačným smerom, aby sme povečerali v reštaurácii, ktorá je zmeskou všetkých rýchlych občerstvení sveta. Od pizze, cez cestoviny končiac burgrami. Pokojsvätý sa tvári nevzrušivo, Riaditeľ pred výbuchom a Všetkovedelko nám vysvetlil, že sme na tom správnom mieste. Či chutilo všetkým, som sa už nedozvedel. Každý si mlel „tú svoju“. Ekologickú stopu jedla nik neskontroloval, tak neviem, či nežijeme v ekohriechu?
Tretí deň sa rozpoľujeme, napriek všetkým predzájazdovým kecom o chlapskej spolupatričnosti a pánskej jazde. Staršinovia výletu smerujú na ostrov Gozo a držitelia rána zostávajú v Slieme. Verzia pre tlač - máme sa radi, ale program sme si rozdelili podľa záujmov. Takže zážitky viem sprostredkovať len z Goza.
Rabat/Victoria je hlavným mestom ostrova. Rabat je názov z čias arabskej okupácie a keď si Maltu prisvojili Briti, tak mesto premenovali na Victoria. Z Malty na ostrov ide trajekt do jediného prístavu s krkolomným názvom Mgarr. Keď z neho vystúpite, odveziete sa do hlavného mesta a vyšplháte sa na citadelu, zistíte, že ste mohli aj pešo. Ostrov je menší, zelenší, o poznanie lenivší a ďaleko kľudnejší. Sú tu lepšie možnosti spoznať seba, utiahnúť sa do samoty. Ak sa potrebujete civilizačne odpojiť, Gozo je lepšou možnosťou Malty. Trochu nepochopiteľne k veľkosti ostrova pôsobia stavby - citadela, bazilika, alebo kostol v Xewkija. Malý ostrov - bomabstické stavby. Pritom ostrov pôsobí skromne a väčšina ľudí sa živí poľnohospodárstvom a rybolovom. Atmosféra je domáckejšia, čo oceníte hlavne na podávaných jedlách - plnené slané koláče z lístkového cesta, ovčí nakladaný syr, šunka, paradajky, kapary, olivy. Pochúťkou je domáci chlieb z kamennej pece, poliaty olivovým olejom. Králik, ktorý je tu národným jedlom, ostal ohrdnutý. Nespláchnuť tie dobroty fľašou miestneho vína by bol hriech. Druhú sme si už nedali, aby sme tu nemuseli zostať odyseovských sedem rokov, keď nás ovládne vydaja chtivá kráska Kalypso. V dobrej nálade sa vraciame späť na Maltu.
Očakávania naše každodenné sú ako modlitba. Napĺňame si nimi život v nádeji, že bude mať želaný priebeh. Sklamania a strachy potom menia našu myseľ na rotujúci počítač a bytie na sériu katastróf. Zabúdame, že vchod do svätyne je iba v našom vnútri.
Mdina - milujem mestečká s individuálnym smerovaním, niekedy proti všetkým a aj proti prúdu času. Aj keď čas netreba vždy riešiť len v lineárnej línii. Čo tak horizontálne? Mesto vrství udalosti, ale nemení svoj charakter. Kľudne takto existuje už niekoľko lineárnych storočí. Mdina, ako aj názov prezrádza, je pôvodom arabské mesto so stredovekým opevnením. Hovorí sa mu aj tiché, lebo za Hlavnú alebo Grécku bránu nemôžu autá, tiež šľachtické, svoje paláce a domy si tu postavila maltská honorácia. Do 16. storočia bola Mdina hlavným mestom Malty. Na Mdine je zaujímavý jej stoický pokoj. Nenapĺňala si život falošnými očakávaniami, len proste je, či tu bol apoštol Pavol, tribúni Ríma. Pokúšali ju Arabi, Turci, Napoleon. Dokonca to s ňou nehlo, aj keď sa jej obyvateľstvo rozutekalo do miest na pobreží a niekoľko barokových stavieb ľahlo pod silou zemetrasenia. Mdina napĺňa svoj život svojou podstatou - uličkami, kostolmi, kláštormi, palácmi. To je jej zmysel, či sa na veci pozeráme v takej, alebo onakej línii. Len byť. Závidím ti Mdina, tvoju pokojnú myseľ a život bez požiadaviek. Aké poučné aj pre nás účastníkov zájazdu. Zabudli sme len byť, lebo sme svoje mysle zahltili očakávaniami, farebne pretreté rôznymi ušľachtilosťami.
Najlepšie neznamená byť najlepší. Nech sú naše pohnútky konania akokoľvek úšľachtilé, nemali by sme zabúdať, že smerujú k človeku. Nečakajme odmeny, nečakajme chvály. Konajme v mene lásky, úcty a porozumenia. Je jedno, či sme veselí, alebo smutní. Čiňme len v tom najušľachtilejšom úmysle. Všetko bude mať zmysel, lebo jednáme v mene života nie v mene osobných zásluh.
Na každú bolesť existuje liek. Liekom sme si sami. Stačí sa pozrieť do svojho vnútra, nadýchnuť a vydýchnuť. Naučil som sa, že slová môžu láskať, ale aj trestať. Najviac to pociťujú otvorenné vzťahy ako rodina, priateľstvo, láska. Nerobme zo slova zbraň. Chráňme si svoje vnútro, nerobme si z neho bojové pole. Nik do nás nevidí, tak prečo mám púšťať votrelca na svoje výsostné územie. Interpretuj, súď, haň, chváľ, je to tvoje právo, ale moje uvedomenie sa, je mojím právom.
Nevysvetľujme, nebudeme bezpečnejší. Sloboda je nedomnievať sa. Čistý prístup - čistý vzťah. Tú dohodu uzatvára každý len sám so sebou. Nič iné ako seba ponúknuť nevieme a ani nemôžeme.
Veľa vecí sa nedá vrátiť späť, nevadí, ale ak ku každej ďalšej činnosti pristúpime, mali by sme vedieť, konaj v súlade so zásadou - čo najlepšie. To najlepšie sa bude meniť, nebuďme z toho vystrašení. Je zázrak konať so svojim najlepším vedomím a svedomím bez posudzovania a odsudzovania - seba aj iných.
Uzavrel som dohody sám so sebou. Preto moja Malta bola vydarená a takú želám aj vám.
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
