Toskánsky zápisník - 8. časť
Údolím rieky Orcia ( Montalcino, Bagno Vignoni, Castiglione d’Orcia) a ešte ďalej (Saturnia, Pitigliano)
Hmla sa povaľuje po toskánskych vŕškoch, všetko je farebné, cesta sa kľukatí a je značená borovicami s tanierom namiesto koruny. Štyri cypruše sa túlia na toskánskom kopci. Verzia jarná, letná, jesenná a zimná. Už všetci tu boli, všetko odfotili a tisíce ďalších sa na to tešia. Tak neviem, či nejdem nosiť slamu na toskánske požatevné polia.
Knižní sprievodcovia po Toskánsku klamú, že je málo, čo vás môže v tomto kraji sklamať. Nesklame nič! Južné Toskánsko už vôbec. Dedinky, mestečká, olivové háje, vinice. Kde oko spočinie, tam je láska a hrdosť. Ilovitá pôda Crete Senesi sa mení na úbočia s vinicami a pomaly stúpa k Montalcinu, mestu ktorému sa civilizácia vyhla a ostalo modernou nedotknuté. Práve lipnutie na tradíciach uchováva stredoveký charakter mesta a spojenie s vínom.
Brunello už nikde tak nechutilo, ako v enotéce Rocca, pevnosti s výhľadom na mestské hradby a okolitú krajinu.
Sadáme do auta, aby sme sa spustili o desať kilometrov južnejšie, kde stojí prírodou obklopený a v 8. storočí založený, kláštorný komplex Abbazia di Sant’Antimo. Ticho, mystika, kľud. Stres zostal niekde tam. Človek má možnosť popremýšlať, kto sme a kam kráčame?
Ďalej sa pokračuje smer východ už údolím rieky Orcia do Castiglione d’Orcia, s torzom pevnosti, do dedinky Bagno Vignoni, ktorá má namiesto námestia veľkú vaňu s bublajúcou sírnatou vodou. Trojlístok navštívených miest sme ukončili v San Quirico d’Orcia s krásnym portálom na románskom kostole Collegiata.
Na Toskánsku je najúchvatnejšie to, že pri každej návšteve niečo pre seba objavíte. Ideme na základe kultúrnych pohnútok do Orvieta, ale známy mi doporučil prírodné kúpele Bagno Saturnia, ktoré tu boli už za Rímskych čias. Vystúpite z auta, v kríkoch nahodíte plavky a nechávate sa láskať vodou – jednoducho staroveký wellness.
No kým sa tam dostanete, krútite sa talianským vidiekom, stúpate, klesáte, 
radíte dvojku-trojku, pozor ostrá pravotočivá zákruta a keď chcete vynadať miestnemu domorodcovi za volantom, už nemôžete… Priamo pred vami zo skaly vyrástlo mestečko. Dych sa predĺži, tep zrýchli a hľadáte miesto, kde auto odparkovať, aby ste sa pokochali objavenou krásou.
Pitigliano, mestečko so zachovalým aquaduktom, židovským ghettom a to všetko zložené z kamených kociek “lega”.
Nabudúce:
Strhujúce Orvieto
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
