PITZTAL
Tirolské dobrodružstvo
Nepôjde o ľahkú erotickú avantúru na pozadí krásnej alpskej prírody, aj keď nadpis hlavne “pamätníkom” veľa napovedá. Ale titulky z bulváru sú aj na to, aby ľahko miatli. Pevne verím, že aj príhody našinca-necelebrity v horách vás zaujmú.
Mala to byť rutinná služobka. Začalo sa to tak normálne. Nočný prejazd do Rakúska, návšteva turistickej kancelárie, po počiatočnej nedôvere – družba, fotenie a zbieranie materiálu pre reportáž. Mohlo mi to byť jasné už v Bystrici. E-mail z “ička” menoval, čo si iste nemám zabudnúť. Oblečenie a obuv do hôr, odev na rozbúrenú riavu a výstroj na bicykel…
Deň prvý (slnečný)
Schádzam do vestibulu hotela Pitztaler Hof. V hale na mňa čaká mladík s nohami ako buky.
Ten sa už na bicykli narodil, pomyslel som si.
-Hey!
-Hey!, zdravíme sa ako starí známi.
V Intersporte nám zapožičali mountainbiky – horskáče, ten môj sa volá Genesis, že by zrodenie nového muža? Sadám na dvojkolesového tátoša, v tej starorúžovej súprave Nike vyzerám podozrivo … asi z minulého storočia.
-Prepáč, Thomas, ospravedlňujem sa v duchu novému kámošovi.
Thomas nemá predsudky, šťuká páčkami prehadzovačky a s ľahkosťou stúpa hore kopcom po okružnej cykloceste smer Haiming, raftingovej základni na rieke Inn.
Už prvé stúpanie preveruje stav mojej kondície. Prepínam páčky ako Sagan, ale ľahší prevod už nenavolím, viac ozubených koliesok tam niet. Riešenie sa našlo, zosadol som z bicykla a fotím Wenns. Keď sa Thomas nepozerá, vytlačím svojho tátoša hore kopcom a občerstvujem sa z fľaše. Kým hore kopcom ma boleli nohy, dolu kopcom si necítim ruky. Dlane odmietajú držať riadidlá aj váhu nadváhy, asi som pribral. Čo povedia minuloročné plavky, neviem? Zvyšok cesty prebieha pokojne, veď ideme rovinou alebo mierne dolu. Konečne sa môžem tváriť, že na bicykli som sa narodil a nie zomrel.
Oblečený v neopréne s helmou na hlave nacvičujem s ôsmimi Austrálčanmi ovládanie raftu. Ide nám to výborne, asi preto že sme zatiaľ na súši. Sedím v rafte, som zadák, aj keď nie úplný, za mnou je ešte inštruktor. Po päťsto metroch skúšame, ktovie prečo, prevrátenie lode. Inn naozaj tečie z hôr, zisťujem a driapem sa späť na raft. Na hlave mi pristane Austrálčan aj s plastovým pádlom. Ja sa klepem zimou a strachom a on sa rehoce. Debil, zmyslov zbavený. Po vytiahnutí na loď mi dáva “ťapáka”. Začínam sa smiať a zvyšok plavby som bezstarostný vyzubený. Australčan a nie zakríknutý Janko-Maťko zo Slovenska. Ahojte Ryan, James, Samuel aj Krokodíl Dundee, bolo super!
Thomas je neodbytný a naspäť chce ísť na bicykloch. Vyhovorím sa, že chcem byť ešte so svojími novými kamarátmi. Bicykle sme naložili do podpalubia autobusu a už sa veziem. Z Arzl sú to už len štyri kilometre, síce do kopca, ale dvadsať som nemusel ťahať…
Tupá bolesť na zadku ma dvíha zo sedla, neskôr aj z dopravného prostriedku. Záver absolvujem po svojich, už sa netvárim ani, že fotografujem. Počas večere sa niekoľkokrát pristihnem, že driemem a chrápem.
Deň druhý (daždivý)
Imst, mestečko, učupené pod horami má svoje zákutia, obchodíky, múzeá i prírodnú scenériu – tiesňavu Rosengarteschlucht, ukončenú vodopádom a Modrou jaskyňou.
Počasie ma vyháňa do obchodov, na svoju márnotratnosť (skúšam si kúpiť sveter), doplácam stratou fatálnou – môj “mastercard” mizne v útrobách bankomatu. Tak to nebolo zlé spojenie medzi platobným terminálom a autorizačným centrom. Lovím v pamäti, aké číselné kombinácie som použil – zlé. Karta je fuč, ja mám vo vrecku 30€ a túžbu nebyť tu tak sám.
Deň tretí (slnečný)
-Váňa što ty zdélal?, sedím v kabínke lanovky, ale na Elbrus to nie je. Na ľadovci stretám reprezentantov Slovinska, Nemecka, amerických vysokoškolákov i spomínaných ruských snowboardistov. Váňa sa vycikal na zjazdovke, aj keď WC bolo na medzistanici lanovky. Tá naša duša slovanská…
Tých 3440 metrov nad morom mi dáva zabrať, lyžujem sa, aj keď mám pocit, že na pľúcach mi odstavil kamión. Kým dopoludnia je nás plná lanovka, cez obed jazdím hore už len s náhodnými dôchodcami. Na zjazdovke kraľujem ja a tri ratraky, ktoré upravujú sneh na zajtrajší tréning. Výborné podmienky robia z ľadovca zimnú parádu, aj keď v doline je jar, leto, jeseň.
Pitztal a jeho možnosti
- 1 milión prenocovaní v štyroch strediskových obciach Arzl, Wenns, Jerzens, St.Leonhard
- 3 lyžiarské strediská Hochzeiger, Rifflsee, Pitztaler Gletscher
- 30 horských chát
- 5 cyklistických trás (najťažšia prekonáva prevýšenie 1440 metrov)
Text a foto: Miroslav Zaťko
Mini-galéria
